1. Modulová koordinácia a unifikácia rozmerov

Technológia budovania stavby sa môže kombinovať, aby sa to dalo uskutočniť a uviesť do vzájomného súladu – koordinácie, na základe určitých pravidiel a rozmerov – modulov.
Modulová koordinácia rozmerov- vo výstavbe je vzájomná koordinácia rozmerov stavebných objektov, rozmerov a polôh ich častí, stavebných konštrukcií, stavebných prvkov, výrobkov technického zariadenia budov a to na základe používania modulov. Je založená na modulovej priestorovej koordinačnej sústave.
Modulová priestorová koordinačná sústava- Je to trojrozmerná sústava vzťažných rovín, kt. sa navzájom pretínajú a ich priesečnice sa nazývajú vzťažné priamky. Vzťažné roviny rozdeľujú stavebný objekt na teoretické priestorové časti:
• Zvislé vzťažné roviny určujú koordinačné vzdialenosti zvislých nosných konštrukčných prvkov – podpôr, čiže vymedzujú trakty stavebných objektov.
• Vodorovné vzťažné roviny určujú koordinačné výšky podlaží, čiže vymedzujú podlažia stavebných objektov.
Koordinačný priestor prvku aj otvoru je ohraničený koordinačnými rovinami. Ich priesečnice tvoria koordinačné priamky. Koordinačný priestor výrobku zahŕňa jeho základný priestor a príslušné podiely škár.
Základný priestor je teoretický priestor stavebného dielca, prvku alebo výrobku technického zariadenia, určený technickou dokumentáciou na realizáciu.
Moduly sú dohovorené dĺžkové jednotky zvolené na koordináciu rozmerov vo výstavbe. Rozlišujú sa :
a) Základný modul na koordináciu rozmerov a ma dĺžku 100mm a označuje sa písmenom M b) Odvodené moduly sú to dohovorené násobky základného modulu alebo zlomky modulu ( 60M, 30M, 15M, 6M, 3M, M, 1/2M, 1/5M, 1/10M, 1/20M, 1/50M, 1/100M )
Koordinačné rozmery výrobkov- rovnajú sa zodpovedajúcim rozmerom ich koordinačného priestoru.
Základné rozmery- od koordinačných rozmerov sa odčítajú podiely základnej hrúbky škár. Základný rozmer výrobku je menší ako koordinačný rozmer, ale základný rozmer otvoru je väčší ako koordinačný.

2. Zvislé murované konštrukcie

Druhy muriva:
Podľa účelu konštrukcie rozoznávame murivo:
• nosné (nosné steny, piliere),
• nenosné (výplňové, parapetné, priečky).
Podľa druhu staviva sa rozlišuje murivo:
• z prírodného kameňa,
• z pálených a nepálených tehál,
• z keramických, betónových, pórobetónových tva¬roviek atď.,
• zmiešané (z kameňa a tehál, z kameňa a betónu, z betónu a tvaroviek).
Pri tehlovom murive sa tehly ukladajú do vodorov¬ných vrstiev tak, aby nevznikali priebežné zvislé škáry. Priemerná hrúbka styčných a ložných škár má byť 10 až 12,5 mm podľa druhu tehál, jednotlivé škáry nemajú byť tenšie než 8 mm a hrubšie než 15 mm (s výnimkou vystuženého muriva). Pri murovaní sa do¬držiava určitý systém kladenia tehál - vytvára sa väzba, pri ktorej sa pravidelne striedajú behúne a väzáky.
Na dosiahnutie plnej únosnosti muriva v zazubenej škáre je nevyhnutný presah styčných škár o 1/2 výšky vrstvy, pri pilieroch je minimálny presah 50 mm.
Výsledné vlastnosti muriva ako nehomogénneho kompozitného materiálu, zloženého z dvoch rozdiel¬nych súčastí - kusového staviva a malty, sú významne ovplyvnené vlastnosťami oboch týchto zložiek. Pretože pevnosť v tlaku pri kusových stavivách je obvykle niekolkonásobne vyššia než pevnosť priemernej malty, výsledná tlaková pevnosť muriva bude nižšia než pevnosť staviva a vyššia než pevnosť malty.
Murivo oveľa lepšie odoláva účinkom tlaku než šmyku a ťahu (podobne ako betón). Preto treba vhodným usporia¬daním murovanej konštrukcie minimalizovať účinky šmykových a ťahových napätí na murivo. Pevnosti muriva v ťahu a šmyku závisia tiež od orientácie týchto účinkov voči škáram.
Činitele, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú pevnosť muriva, sú:
• pevnosť murovacieho prvku,
• jeho veľkosť a tvar,
• deformačné charakteristiky tehál a malty,
• kvalita zhotovenia väzby muriva,
• pevnosť malty,
• hrúbka škár,
• nasiakavosť tehál.
Pevnosť muriva výrazne klesá, ak:
• sú ložné škáry príliš hrubé,
• je malta nedostatočne premiešaná,
• tehly majú nerovnakú pevnosť,
• nie je líce muriva zvislé,
• nie je správne zhotovená väzba muriva.
Murované zvislé nosné konštrukcie vytvárame z kameňa, tehál, tvaroviek alebo kvádrov. Okrem nosnej funkcie majú aj tepelnoizolačnú a zvukovo-izolačnú funkciu a rozdeľujú budovu na jednotlivé priestory. Murované nosné steny prenášajú zaťaže¬nie zo stropných a strešných konštrukcií, ako aj vlastnú hmotnosť do základov budovy. Stropné a strešné konštrukcie ukladáme na steny, takže na¬máhanie (najmä stredných stien) vzniká väčšinou tlakom. Mimostredný tlak vzniká excentrickým ulo¬žením stropných nosníkov a dosák na obvodové ste¬ny. Čiastočné votknutie stropných konštrukcií kotvením do stužujúcich vencov sa v praxi často zanedbáva. Má však význam pri viacpodlažných budovách, v ktorých toto votknutie vzhľadom na vzperný tlak skracuje výšku steny.
Výber stavebného materiálu na hrubú stavbu patrí k jednému z najdôležitejších krokov, ktoré ovplyvnia užívateľské vlastnosti stavby i jej životnosť. Zvislé nosné konštrukcie tvoria nosnú časť budovy a prenášajú zaťaženie stropov, strechy a ostatných prvkov budovy do základov. Dnes je na trhu množstvo materiálov, ktoré sa líšia zložením a výrobou, ale majú spoločné použitie a fyzikálne požiadavky.
Pálená tehla - Pálená tehla má už po stáročia medzi stavebnými materiálmi dominantné postavenie. Tehla je vyrábaná z prírodných materiálov. Tvorí ju zmes tehliarskej hliny tzv. tehliarsky črep, ktorý je zložený z ílovcov, ľahčív a vody. To znamená že miestnosti vybudované z pálenej tehly si v každom ročnom období zachovávajú príjemné teploty a nie sú tak citlivé na zmeny teplôt vonkajšieho prostredia.
Tehly ako stavebný materiál majú viacero pozitív. Sú pevné, majú vysokú nosnosť, sú tvarovo stále a slúžia aj ako tepelná izolácia. Moderné tehly sú porézne, to znamená, že majú uspokojivé zvukovo izolačné a akumulačné vlastnosti. Vyrábajú sa ako plné alebo ľahčené dutinové. Tehlové bloky, používané na obvodové konštrukcie, sa vyznačujú veľmi dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami, za čo môže najmä dvojaké vyľahčenie.
Tehlový stavebný systém POROTHERM a SETA – pálený výrobok z prírodných surovín, hliny a vody. Vývoj, výroba a použitie veľkoformátových ľahčených tehál priniesli so sebou výrazné obmedzenie znečistenia životného prostredia, a to počnúc znížením spotreby energie pri ich výrobe až po úspory na vykurovanie stavieb. V súčasnosti trh ponúka nielen tehly, ale kompletný systém, ktorý v sebe zahŕňa aj preklady, stropný systém, malty a omietky podľa účelu a funkcie v konštrukcii. Sortiment pre obvodové múry tvoria tehly hrúbky 38, 44 a v systéme SETA aj 49 cm. Ich tepelnoizolačné vlastnosti vyhovujú pri istých okolnostiach normám, a tak z nich možno vystavať jednovrstvové murivo. Na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností možno murivo zatepliť kontaktným zatepľovacím systémom.
Pórobetónové tvárnice YTONG (predtým známe aj ako HEBEL) - vyrábajú sa z vápna, cementu, vody a kremičitého piesku, vďaka ktorému majú bielu farbu. Vzduch – najlepší a najlacnejší izolant – je v pórobetóne uzavretý v makropóroch, čo výrazne zlepšuje tepelnoizolačné vlastnosti tvarovky. Okrem toho vzduch až päťnásobne zväčšuje objem stavebných prvkov v pomere k spotrebovanej surovine, vďaka čomu sú veľmi ľahké.
Pórobetónové tvárnice YPOR - majú podobné vlastnosti, výrobu i použitie ako tvárnice YTONG, rozdiel medzi nimi je iba v zložení. Kremičitý piesok v tvárniciach YPOR nahrádza elektrárenský popolček, ktorý sfarbuje výsledné tvarovky došeda.
Stavebný systém DURISOL - štiepkocemetové tvárnice Durisol sú zložené z 90 % dreva, zvyšok tvorí cement a mineralizačné prísady. Cement zabezpečuje vysokú pevnosť tvaroviek, prísady zase odolnosť proti vode, soliam a ohňu. Drevo zaručuje útulné a zdravé bývanie v bytových domoch. Tvarovky majú dodatkovú tepelnú izoláciu, čím sa dosahujú vysoké hodnoty tepelného odporu. Prírodný materiál zabezpečuje veľmi účinnú ochranu pred hlukom. Množstvo rôznych typov, tvarov a jednoduché rezanie umožňuje variabilnosť v projektovaní. Postup práce pri výstavbe z tohto materiálu je v uložení štyroch radov tvaroviek na seba, ktoré sa zalejú betónom. Drsný povrch tvaroviek umožňuje naniesť akúkoľvek omietku.
Sklobetón - v poslednej dobe sa veľkej obľube opäť tešia sklobetónové tvárnice. Vhodné sú najmä na použitie v miestnostiach s nedostatkom priameho osvetlenia, ktoré dostatočne presvetlia aj bez umelého osvetlenia. Sklobetón budovy zaujímavo opticky dotvára a je charakteristický najmä pre moderne orientovanú architektúru. Používa sa na presklenie fasád so stenami s ochranou proti vetru, proti šíreniu zvuku a tepla. Svoje využitie má aj v interiéri.
Kamenné tvarovky - medzi najstaršie stavebné materiály patrí aj kameň. Jeho používanie preveril čas a preto je dnes jasné, že vyniká svojou pevnosťou, trvanlivosťou a mrazuvzdornosťou. Používa sa najmä na vonkajšie úpravy budov, sokle a obklady. Jedinečný charakter dáva najmä vidieckym domom, chatám a chalupám. Kamenné tvarovky, ktoré sú väčšinou zo žuly, mramoru, dolomitu či travertínu sa ukladajú do tenkej vrstvy malty. Práca s nimi je jednoduchá a výsledok efektný.
Sadrové tvarovky - Sadrové tvarovky sú určené pre bezomietkové murovanie. Sú vhodné iba na budovanie vnútorných nenosných priečok alebo obkladov stien. Vynikajú požiarnou odolnosťou a majú priaznivé tepelné a zvukovo izolačné vlastnosti. Práca s nimi je rýchla a jednoduchá, pretože sa veľmi ľahko opracovávajú ručne i menšou mechanizáciou. Sú tvarovo a rozmerovo presné. Prirodzene regulujú vzdušnú vlhkosť a vytvárajú optimálnu klímu obytných a iných priestorov.
Konštrukčné zásady
- Styčné škáry tehál sa nesmú stretávať v dvoch radoch nad sebou, tehly sa musia stále previazať o ½ alebo aspoň ¼ tehly.
- Nosné murivo sa vyznačuje hrúbkou nad 250mm, priečka má hrúbku do 150mm.
- Nosnosť muriva závisí od pevnosti tvaroviek aj od použitej malty (tá má väčšinou menšiu pevnosť ako tehly).

3. Viacvrstvové - sendvičové murivo. Materiálové a konštrukčné varianty

TEPELNÁ IZOLÁCIA V SENDVIČOVÝCH STENÁCH
Sendvičové fasádne systémy možno rozdeliť na jednoplášťové a niekoľkoplášťové. Jednotlivé plášte od seba oddeľuje prevetrávaná vzduchová vrstva, ktorá slúži k odvetraniu vodnej pary. Vonkajší povrch je tvorený z rôznych materiálov (drevo, kov, plast) a slúži k ochrane fasády pred poveternostnými vplyvmi.


TECHNOLOGICKÉ POSTUPY
1. KONTAKTNÝ SPÔSOB ZATEPLENIA STIEN
Odporúčané výrobky: FASOTERM NF, FASOTERM PF
Pre tento spôsob zateplenia vonkajších stien sa vyrábajú dosky FASOTERM NF a PF, ktoré sa lepia na stenu a priamo na ne sa nanášajú ďalšie vrstvy zateplovacích systémov. Aj izolačné dosky sú ich súčasťou, preto ako výrobca preberáme záruku len v prípade zabudovania našich výrobkov v certifikovanom systéme. Výrobky spĺňajú kvalitatívnu triedu A, podľa kritérií pre kvalitatívnu triedu VKZS vydaných CZB (Cech pre zateplovanie budov).
Dosky FASOTERM TF sú vyrábané s pozdĺžnou orientáciou vlákien a dosky FASOTERM PF s kolmou orientáciou vlákien. Prednosťami kolmých vlákien a menších rozmerov (NF lamela 200 x 1000) sú vedľa veľmi dobrých mechanických vlastností tiež schopnosť prispôsobiť sa zakrivenému podkladu a možnosť zbrúsenia povrchu izolantu po nalepení na stenu. Za určitých okolností (podľa technologického postupu výrobcu daného zateplovacieho systému) nie je treba lamely FASOTERM NF mechanicky kotviť. Na systém s lamelou NF možno použiť povrchovú úpravu napr. keramickým obkladom. Podmienkou je overenie postupu u výrobcu zateplovacieho systému.
Skladba obvodovej steny s vonkajším kontaktným zateplovacím systémom



ZAUŽÍVANÝ POSTUP VYKONÁVANIA VONKAJŠIEHO ZATEPLENIA KONTAKTNÝM SPÔSOBOM
• Podmienky vykonávania: Práce by sa nemali vykonávať za silného vetra, pri silnom daždi alebo na prudkom slnku. Je preto vhodné pracovať na tienistej strane fasády a ochrániť fasádu pred rýchlym vysychaním. Teplota vonkajšieho vzduchu by nemala klesnúť behom vykonávania pod 6°C.
• Príprava podkladu - dosky FASOTERM NF a PF je možné lepiť jedine na súdržný, dostatočne pevný a rovný podklad. Pokiaľ je povrch rovný, stačí omyť od prachu a uvolnených častí. Menšie nerovnosti je možno vyrovnať pri lepení dosiek, pri väčších nerovnostiach je nutné použitie vyrovnávacej malty. Ďalej je nutné demontovať všetky zariadenia, ktoré sa nachádzajú na fasáde a ochrániť zasklenie okenných otvorov.
• Založenie soklovej lišty - soklová lišta slúži ako ochrana proti mechanickému poškodeniu spodnej hrany zateplovacieho systému. Jej šírka je dána hrúbkou izolantu. Výšku soklovej lišty je dôležité vyznačiť a pevne ju upevniť po celom obvode budovy. Soklová lišta sa pripevňuje hmoždinkami, v prípade nerovnosti steny sa v mieste hmoždinky podložia podložkou.
• Lepenie dosiek FASOTERM k podkladu - na dosky FASOTERM NF (kolmá orientácia vlákien) sa nanáša rovnomerne tmel zubovou stierkou. Na dosky FASOTERM PF (pozdĺžna orientácia vlákien) sa nanáša tmel po obvode dosky (šírky cca 100 mm) a ďalej v dvoch až troch terčoch rovnomerne vnútri plochy dosky. S lepením dosiek sa začína od soklovej lišty, dosky kladieme tesne k sebe "na zraz". Pri nanášaní je nutné dať pozor, aby nedošlo k zaneseniu tmelu na bočné hrany dosiek. Dosky FASOTERM sa lepia na stenu na väzbu s preložením na nárožiach (optimálne preloženie 1/2 dĺžky dosky). V miestach rohov okenných otvorov je nutné dodržať, aby špára medzi doskami nekončila v rohu okenného otvoru. Po nalepení celej plochy nasleduje pri použití dosiek FASOTERM NF zarovnanie povrchu brúsnym hladítkom. Stena pod soklovou lištou až po základovú špáru môže byť podľa návrhu projektanta tiež zateplená, a to STYRODUROM C, viď samostatný katalóg.
• Vystuženie - pred nanášaním výstužnej vrstvy sa zaisťujú všetky nárožia a ostenie budovy rohovými lištami. Potom nasleduje nanášanie vrstvy tmelu, do ktorej sa pomocou hladítka vtlačí výstužná mriežka, ktorá sa rozvinie smerom zhora dolu. Jednotlivé pruhy výstužnej mriežky sa ukladajú s dostatočným presahom (min. 100 mm). Prekrytie výstužnej mriežky sa dosiahne ďalšou vrstvou tmelu. Po zaschnutí sa na takto pripravený podklad urobí penetrácia.
• Mechanické pripevnenie - Kotvenie tanierovými hmoždinkami je riešené v technologickom predpise konkrétneho systému a je možné ho robiť po nalepení dosiek FASOTERM na stenu, alebo po urobení výstužného systému (cez výstužnú mriežku), avšak nie skôr, než po uplynutí 24 až 48 hodín po ich nalepení. Technologický predpis uvádza tiež počet a rozmiestnenie tanierových hmoždi-niek. Typ hmoždinky je ďalej ovplyvnený typom podkladnej konštrukcie a druhom zateplovacieho systému. Podľa hmotnosti fasádneho systému sa používajú hmoždinky s plastovým (do 10 kg.m-2) alebo oceľovým tŕňom (nad 10 kg.m-2), viď tabuľka. Prevedenie zateplovacieho systému bez použitia mechanic-kého kotvenia je vždy nutné konzultovať s projektantom.

Počet a rozmiestnenie hmoždinek sa volí podľa technologického predpisu konkrétneho systému, ale vždy s ohľadom na plochu steny a umiestnenie kotevných prvkov v rohoch. V rohoch je vyššie namáhanie, a preto je tu nutné použiť väčší počet hmoždiniek. Obvykle se používa 6 ks.m-2 v ploche, a v rohoch sa ich počet zdvojnásobí. Dosky s pozdĺžne orientovanými vláknami (FASOTERM PF) vyžadujú vyšší počet kotviacich prvkov - min. priemer 140 mm a 6 ks hmoždiniek na m2. Dosky s kolmo orientovanými vláknami (FASOTERM NF) sa celoplošne lepia, a len sa dodatočne kotvia od výšky 20 m - min. priemer 60 mm a 4 ks hmoždiniek na m2.
• Povrchová úprava - pred nanášaním vrchnej omietky je nutné nechať podklad dostatočně vyschnúť podľa technologického predpisu. Na dostatočne suchý podklad sa potom nanáša vrchná omietka, ktorá se ďalej upraví náterom fasádnej farby - všetko podľa technologického predpisu jednotlivých výrobcov.
Poznámka: Presný technologický postup uvádzajú výrobcovia zateplovacích systémov, odporúčanie potom Cech pre zateplovanie budov (CZB).
Prevedenie detailov soklu
1. Murivo
2. Omietka
3. Kontaktný fasádny systém
4. Ukončovací profil
5. Sokel
6. Tepelná izolácia základu a sokla- dosky STYRODUR 3035 CS
7. Odkvapový chodníček - kamienky
2.PREVETRÁVANÉ FASÁDNE SYSTÉMY
Odporúčané výrobky:
mechanické kotvenie: POLTERM UNI a POLTERM MAX
do roštu: POLTERM UNI, ISOVER AKUPLAT, ISOVER ROLLINO
Pre zateplenie vonkajších stien pod obkladmi sú vhodné dosky z minerálnej vlny ISOVER POLTERM UNI, AKUPLAT, ISOVER ROLLINO, ktoré sa vkladajú do nosného roštu obkladu alebo POLTERM UNI a POLTERM MAX, ktoré sa mechanicky kotvia ku stene. Jedná sa o výrobky, ktoré sú vhodné pre tepelné, zvukové a protipožiarné izolácie vonkajších stien pod obklad, i prevetrávaných fasádnych systémov.
Zateplenie stien pod obkladmi je možné použiť ako pri veľkých stavbách občianskeho charakteru (POLTERM UNI, POLTERM MAX), tak aj pre zateplenie rodinných domov (POLTERM UNI, ISOVER AKUPLAT, ISOVER ROLLINO). Z dôvodu odvetrania vodnej pary sa medzi tepelnou izoláciou a vonkajším obkladom navrhuje vetraná vzduchová medzera.
DETAILY - IZOLÁCIE STIEN POD OBKLAD (MECHANICKÉ KOTVENIE):

3. PREDSADENÉ SAMONOSNÉ FASÁDNE SYSTÉMY
Pri vytváraní izolácie stien sú izolačné dosky z minerálnej vlny Isover umiestnené medzi nosnou stenou a prímurovkou. Obvykle sa tieto konštrukcie navrhujú s odvetrávanou vzduchovou medzerou medzi izolantom a samonosnou prímurovkou. Stabilitu dosiek Isover pri vytváraní sendvičového muriva s odvetrávanou vzduchovou medzerou je vhodné zaistiť tanierovými hmoždinkami alebo špeciálnymi kotvami, ktoré zaisťujú spolupôsobenie nosnej steny s prímurovkou a polohu izolácie (obsahujú prvok pre vymedzenie vzduchovej odvetrávacej medzery).
DETAIL - IZOLÁCIA V DVOJPLÁŠŤOVEJ (PREVETRÁVANEJ) STENE:
Všeobecný popis skladby:

4. Otvory v nosných a nenosných stenách - tvar ostení, nadpraží, preklady nad otvormi

Otvory v nosných a nenosných stenách delíme podľa účelu a funkcie na:
- okenné
- dverné
- združené (napr. okno s balkónovými dverami)
- iné (napr. vetracie)
Okenné otvory:
Okno je časť obvodovej steny, ktorá je vyplnená prevažne transparentnými alebo translucentným (priesvitným) materiálom.
Funkcie okna:
1. Primárne:
-prirodzené denné osvetlenie, vizuálny kontakt s okolím, energetická náročnosť budov, tepelné zisky
-prirodzené vetranie
-únikovosť pred požiarom, bezpečnosť človeka 2. Sekundárne:
-odolnosť proti opotrebeniu exploatáciou pri povrchových úpravách okna a pri kovaní okna- zabezpečujú otvárateľnosť, uzatvárateľnosť a bezpečnosť proti cudzím vstupom
- estetický vzhľad
Prioritnou vlastnosťou okenného otvoru by mala byť jeho funkčnosť.

Od okien sa očakáva : jednoduchá a bezpečná obsluha, minimálna starostlivosť a údržba, žiadne opravy a dlhá životnosť.
Okrem tejto primárnej funkcie má okno ďalšie sekundárne funkcie, preto je konštrukčná tvorba detailov tohto zložitého prvku spojená s množstvom termínov, ako priesvitnosť, priehľadnosť (viditeľnosť), priepustnosť (transmisia svetla), šírenie slnečného žiarenia (radiácia), tepelná izolácia, kondenzácia vodných pár, izolácia proti zvuku, ventilácia (aerácia), neprievzdušnosť (infiltrácia-exfiltrácia), tesnosť proti daždu (penetrácia vody), tuhosť a pevnosť, bezpečnosť proti ilegálnemu vstupu, ohňovzdornosť, vzhľad (estetika), trvanlivosť prevádzkových častí (životnosť)

Terminológia okna:
Okno – je funkčný otvor stavby s výplňovou konštrukciou. Z hornej časti je preklenutý nadokenným prekladom (nadpražím), zo strán je ohraničený ostením, z dolnej časti poprsným murivom ( parapetom ).
Nadpražie – je nadokenný preklad, konštrukčná časť otvoru, jeho výška je závislá na šírke okenného otvoru a zaťažení, ktoré tento okenný otvor preberá. Jeho tvar je závislý na druhu konštrukčnej úpravy okna pre umiestnenie zatieňovacieho zariadenia (rolety, slnečné lamely, Eslingerové rolety).
Ostenie – je ukončenie muriva, ktoré slúži nielen na olemovanie otvoru, ale aj pre osadenie a kotvenie okennej konštrukcie. Podľa jeho tvaru rozoznávame: rovné, dovnútra zalomené, dvakrát dovnútra zalomené, von zalomené, von a dovnútra zalomené.
Parapet – je dolná časť muriva pod okenným otvorom. Podľa tvaru rozoznávame rovný a ustúpený.
Okenný rám – je hlavnou časťou konštrukcie okennej výplne, ktorá je pomocou kotvenia spojená s ostením, s murivom.
Okenné krídlo – je pohyblivá časť okennej výplne. Skladá sa z dvoch bočných, horného a dolného vlysu.
Všeobecné rozdelenie okien :
1. podľa materiálového prevedenia
• drevené (jedľa, borovica, smrek, dub, meranti)
• kovové (oceľ, hliník)
• plastové
• kombinované (drevo-Al, plast-Al, drevo-plast, iné)
2. z konštrukčného hľadiska podľa spôsobu zasklenia, počtu skiel (historicky):
• jednoduché
• dvojité
• zdvojené
Jednoduché okno – skladá sa z okenného rámu a krídla.
Zdvojené okná – pozostávajú z okenného rámu prispôsobeného pre zavesenie zdvojených krídel, dvoch jednoducho zasklených krídel navzájom spojených spojkou krídla. Tieto okná sú zasklené dvoma sklami, ktoré medzi sebou uzatvárajú vzduchovú medzeru, odolávajú aj drsnejším poveternostným podmienkam. Vlastná konštrukcia je oproti oknám dvojitým hospodárnejšia čo do množstva použitého materiálu.
Dvojité okná – sú to v podstate dva jednoduché okenné rámy, rám vonkajší a vnútorný, ktorých vzdialenosť je vhodne zvolená vzhľadom na zníženie prúdenia vzduchu medzi sklami. Optimálna vzdialenosť cca 120 mm. Pri väčších šírkach nastáva medzi krídlami cirkulácia vzduchu, čím sa podstatne znižuje odolnosť proti premŕzaniu. Dnes sa používajú zriedkavo (rekonštrukcie) – vysoké výrobné náklady, šetrenie materiálom.
3.rozdelenie okien podľa spôsobu otvárania:
pevné, neotváravé
otváravé dovnútra, von
otočné, vyberateľné
sklopné, sklápacie dovnútra, von
výklopné, vyklápacie dovnútra, von
kyvné, kyvno-výsuvné, kyvné s osou otáčania v blízkosti dolného vlysu,
výklopno odsuvné, výklopno sklopné
vysúvateľné pomocou nožníc, výsuvné, zásuvné, výsuvno-otváravé
otváravo-sklopné
skladacie
posúvne

Dverné otvory:
Dvere sú konštrukcie uzatvárajúce priechodný otvor, vráta uzatvárajú komunikáciu pre vozidlá.Sú súčasťou vertikálnych obvodových alebo vnútorných stien. Pri navrhovaní dverných konštrukcií sa musí projektant oboznámiť s prevádzkovými pomermi, účelom miestností, ktoré dverné konštrukcie uzatvárajú. Z uvedeného vyplývajú požiadavky na jednotlivé druhy dverí : veľkosť, rozmerovosť, počet krídel dverí, spôsob otvárania, zvukoizolačné vlastnosti, tepelnoizolačné vlastnosti, požiadavky estetické, špecifické požiadavky.
Základnou rozmerovou jednotkou pre určovanie šírky dverí je šírka priechodného prúdu, t.j. 600 mm, ktorá odpovedá svetlej šírke dverí. Pre dva prúdy je min. svetlá šírka dvojkrídlových dverí 1250 mm.
Dvere so šírkou:
600 mm navrhujeme ako vstupy do WC, komory, kúpeľne
700 mm kúpelne
800 mm obytné miestnosti (izby), kancelárie, sociálne zariadenia občianskych stavieb
900 mm učebne (veľká prevádzka)
1100 mm jednokrídlové, nemocnice (vozík)
Základná svetlá výška dverí je 1970 mm (výška zdôvodnená výrobou s min. odpadom) a 2100 mm. Vchodové dvere pre občianske budovy (kult. domy, administrat. budovy) majú stanovenú min. výšku 2100 mm, ktorá zodpovedá min. priechodnej výške u budov takéhoto charakteru.
Poloha a smer otvárania dverí je okrem typológie určovaná aj požiarnobezpečnostnými predpismi.
Smer otvárania dverí súvisí s pojmom, či sú dvere pravé alebo ľavé (podľa závesu), u dvojkrídlových sa stanovuje podľa krídla na ktorom je kľučka. Pre spôsob otvárania dverí sú určujúce: frekvencia komunikácie, druh prechádzajúceho al. dopravovaného predmetu, dispozícia miestnosti v budove, bezpečnosť prevádzky, a pod.
Dverné konštrukcie triedime :
• podľa konštrukčného riešenia: jednoduché, zdvojené, dvojité otváravé dovnútra a dovonka.
• podľa umiestnenia:
-na vonkajšie – vchodové, vráta, plotové dvierka a vrátka,
-na vnútorné – vstupné dvere bytové a medzi miestnosťami
• podľa spôsobu otvárania:
-otváravé - otočné (jedno a dvojkrídlové)
-posúvne (jedno a dvojkrídlové, na stenu al. medzi steny),
-skladacie (dvoj, troj, štvorkrídlové jednostranné al. 1+2, 2+2, 1+3, bez al. so spodným vedením),
-kývavé,
-harmonikové,
-vyklápacie,
-turniketové,
-zvinovacie
• podľa osobitne požadovaných funkcií (zvláštnej konštrukcie do priestorov so špecifickými požiadavkami):
- zvukoizolačné (čalúnené a tapetované pre špeciálne pracovne, operačné sály, rozhlasové, TV štúdia),
-tepelnoizolačné (chladiarne, mraziarne, z ext. do int., do kotolní),
-ohňovzdorné,
-protiplynové,
-vzdorujúce vodnému tlaku
-odolné proti rôznym druhom žiarenia (RTG)
-protipožiarne
-nepriestrelné
• podľa počtu krídel: jedno, dvoj a viackrídlové, dvojité dvere,doskové, rámové, hladké, hladké s výplňou
• podľa druhu materiálu:
-drevené (plné – celé, plné – 2/3, 2/3 sklo, celosklo, ¾ sklo),
kovové,
-z plastických hmôt,
-skombinované s prahom, bez prahu
Dverné konštrukcie sa skladajú :
- z pevnej časti – zárubne
- z pohyblivej časti – dverného krídla
Zárubňa – pevná časť dvernej konštrukcie, ktorá je pevne spojená so stenou. Jej hlavnou funkciou je presné ohraničenie dverného otvoru a zabezpečenie presného dosadania krídla. Umožňuje zavesiť dverné krídlo, chráni ostenie pred poškodením a opotrebením.
Podľa konštrukcie delíme zárubne na :
-tesárska – obložená
-rámová alebo stolárska
-fošňová
-skladaná
-oceľová


Preklady nad otvormi:
• Z tehál:
-priame s páskovou oceľou- rozpätie 1800mm
-klenuté do pätky- rozpätie 3000mm
• Oceľové- valcované I nosníky chránené obetónovaním, obmurovaním alebo omietkou na pletive- rozpätie 2-6m,uloženie min 150mm
• ŽB
-monolitické
-prefabrikované
• Keramické
• Pórobetónové

5. Komíny – rozdelenie, názvoslovie a konštrukčné riešenie

Komínmi zabezpečujeme odvádzanie spalín z vykurovacích zariadení, pecí, sporákov a pod. do ovzdušia. Pozostávajú z komínového telesa a z komínových prieduchov, s príslušným vyberacím otvorom a sopúchmi. Komínové teleso je založené na základovej konšt. a ukončené komínovou hlavou.

Názvoslovie:
Sopúch – je otvor , ktorým sa vykurovacie zariadenia pripájajú ku komínovému prieduchu.
Vyberacím otvorom sa vyberajú sadze z najspodnejšej časti prieduchu.
Vymetacím otvorom, ktorý má byť umiestnený čo najvyššie, prieduch vymetáme.
Komínová hlava – ukončenie komínového telesa nad strechou. Z dôvodov protipožiarnej bezpečnosti musí komínové teleso dostatočne presahovať úroveň geometrie tvaru konštr. zastrešenia. Pri zastrešení plochou strechou má komínové teleso presahovať hornú úroveň zastrešenia o 1500, 2000mm. Pri zastrešení šikmými strešnými plochami ma presahovať myslenú priamku prechádzajúcu hrebeňom strechy minimálne o 650mm pri vzdialeností vnútornej plochy komínového telesa od strešnej roviny do 2000mm. Ak je táto vzdialenosť väčšia, vedieme myslenú priamku z hrebeňa strechy pod uhlom 10° a výška komínového telesa má byť minimálne 650mm od priesečníka myslenej priamky s najbližšou plochou komínového telesa .
Pri čistení komínov používame niekedy komínovú lavičku prístupnú zo strešného výlezu.
Stavebná výška komínového telesa:vertikálna vzd. od základu po hornú hranu komínovej hlavy.
Účinná výška komínového prieduchu- vertikálna vzd. medzi dolnou plochou sopúcha a hornou hranou komínovej hlavy- min 5m.
Neúčinná výška komínového prieduchu- vertikálna vzd. Dolnej plochy vyberacieho otvoru a dolnej plochy sopúcha- min 1/10 účinnej výšky.

Rozdelenie komínových prieduchov: Podľa prierezu komínových prieduchov rozdeľujeme komíny na :
- úzke (plocha prierezu do 40 000mm2)
- stredné ( plôch prierezu je nad 40 000mm2)
- prielezné (s plochou prierezu nad 202 500 mm2) Podľa priebehu rozoznávame komínové prieduchy:
- priame ( v celej stavebnej výške prebiehajú kolmo)
- uhýbané (v stavebnej výške uhýbajú od vertikálnej priamky)
Komínové prieduchy môžu byť prierezu:
- kruhového
- štvorcového
- obdĺžnikového
Podľa spôsobu výstavby :
- murované
- monolitické
- montované
Murované komíny murujeme a montujeme na maltu vápennocementovú alebo cementovú. Vnútorný povrch vyhladíme maltou používanou pri murovaní. Vonkajší povrch komín. telesa omietame, šparujeme a obkladáme s nehorľavým materiálom.
Podľa usporiadania komín. prieduchov rozoznávame komíny :
- priebežné - všetky kom. prieduchy sú založené v najnižšom podlaží):
- priame
- uhýbané
- poschodové - stavebná výška kom. prieduchov je rôzna. Každý kom. prieduch je založený v inom podlaží.
Toto usporiadanie kom. prieduchov sa používa len pri rekonštrukcií budov.Môžu byť: priame , uhýbané.
- prepažené so spoločným zberačom- v najnižšom podlaží je spoločný zberač , z ktorého jednostranné alebo obojstranné odbočujú kom. pried. Jednotlivých podlaží a od zberača sú oddelené výsuvnými uzávermi.
- spoločné komínové prieduchy odvádzajú spaliny z viacerých spotrebičov v rôznych podlažiach .Povoľujú sa len vo výnimočných situáciách , najčastejšie v rodinných domoch, kde miestnosť v hornom podlaží môže byť ohrozená spalinami zo spotrebičov dolného podlažia.

Podľa druhu použiváneho paliva rozoznávame kom. prieduchy na odvádzanie spalín :
- tuhého paliva
- tekutého paliva
- plynného paliva
Konštrukčné riešenie komínov:
Komínové teleso sa musí murovať veľmi dôsledne, pretože prípadná infiltrácia vzduchu komínovým telesom by nepriaznivo ovplyvňovala aerodynamiku kom. prieduchu a mohla by spôsobiť nadmernú nežiaducu kondenzáciu spalín.
Kondenzáty spalín pôsobia deštrukčné na konštrukciu komínov, narušujú ich funkčnosť, požiarnu bezpečnosť a skracujú ich životnosť. Teplota spalín závisí od druhu spaľovacieho paliva a od účinnosti spotrebiča. Ak teplota spalín klesne pod hranicu ich rosného bodu spalín, vytvoria sa podmienky pre ich kondenzáciu. Následkom tohto javu sú prevádzkové a konštrukčné poruchy komínov.
Najintenzívnejšia kondenzácia spalín vzniká v miestach, kde je komínový prieduch najviac ochladzovaný, spravidla v pôdnom a nadstrešnom priestore. Môžeme ju redukovať hlavne nárokmi na tepelnú izoláciu komínových stien.
Ak je teplota spalín nízka, rozdiel hustôt spalín a vzduchu v miestnosti je malý, prípadne nulový. Tlakový rozdiel klesá, znižuje sa rýchlosť prúdenia spalín, preto dlhšie zotrvávajú v prieduchu, chladnú a kondenzujú. Možno ich zabrániť aj zvýšením nadbytku vzduchu pri spaľovaní.
Tlakový rozdiel vzniká z rozdielu medzných hustôt spalín a vzduchu v miestnosti, v ktorej je umiestnený tepelný zdroj.
Tradičný murovaný komín už dostatočne nevyhovuje pri využívaní plynných a kvapalných palív, pretože tieto vyžadujú nové spôsoby odvádzania spalín. Pri spaľovaní týchto palív vznikajú v kom. telese agresívne kondenzáty, ktoré postupne rozrušujú vnútorne steny kom. prieduchu.
Moderné technológie spaľovania vyžadujú dokonalú funkčnosť celej vykurovacej sústavy.
Musia byť splnené tieto požiadavky:
- musí byť správne vypočítaný a riešený
- musí byť odolný proti pôsobeniu spalín
- musí byť plynotesný
- musí byť schopný rýchlo dosiahnuť a udržiavať prevádzkovú teplotu
- musí odolávať všetkým statickým a dynamickým namáhaniam
- musí spĺňať požiadavky prefabrikácie
- musí dosahovať úsporu paliva
Týmto požiadavkám vyhovujú komíny, ktorých steny sú trojvrstvové . Vnútornú vrstvu tvorí komínová vložka odolná voči chemickým a mechanickým účinkom spalín. Stredná vrstva má tepelnoizolačnú funkciu, vonkajšia vrstva (obvodový plášť) chráni vnútorne vrstvy , zvyšuje tepelnoizolačnú schopnosť komína a plní statickú a estetickú funkciu.
Zásady pre tvorbu prieduchov:
• Neúčinná výška komínového prieduchu min 1/10 účinnej výšky (500mm)
• Navrhujeme priebežné komíny
• Rovnaký prierez prieduchov
• Komínové prieduchy vzdialené od vetracích min o 150mm
• Do jedného prieduchu sa nemôžu zaúsťovať:
- Otvorený spotrebič paliva- kozub a uzavretý spotrebič paliva- sporák
- Spotrebiče z rôznych podlaží
- Spotrebiče s rôznymi funkciami
- Dve vykurovacie zariadenia na iné palivo
• Sopúch nesmie zaústiť do úhybu,ale čo najbližšie pod ním.
• Vyberacie prieduchy v najnižšom podlaží, min 300mm od ohňovzdornej podlahy, uzavreté kovovými dvierkami,
• Vymetacie otvory v povalových priestoroch, 800-1200mm od podlahy, 300 mm od nich nesmie byť horľavá látka, podlaha v šírke 600mm nehorľavá, kovové dvierka
• Vykurovacie spotrebiče pripájame sopúchmi ku prieduchom, majú byť priame,krátke,s rovnakým priemerom ako prieduch, vzd.medzi dvoma sopúchmi ústiacimi do jedného prieduchu je 300mm
• Komínová hlava ukončená nehorľavou krycou oceľobetónovou monolitickou alebo prefa doskou
• Hrúbka komínového plášťa- min 150mm
• Komínový nadstavec do hĺbky 200mm
• Uhýbanie alebo odbočovanie prieduchu po krivke s r=300mm

Presahy komínového telesa nad zastrešenie:
-plochá strecha- 1500-2000mm
-šikmá strecha- presahovať myslenú priamku prechádzajúcu hrebeňom strechy min o 650mm pri vzd.vnút.plochy komínového telesa od strešnej roviny do 2m. Ak je to väčšia vzdialenosť, vedieme myslenú priamku z hrebeňa strechy pod uhlom 10⁰ a výška komína má byť min o 650mm od priesečníka myslenej priamky s najbližšou plochou komína.

6. Vetracie prieduchy - rozdelenie a konštrukčné riešenie

Vetraním odvádzame z miestnosti latky, ktoré môžu byť pri väčších koncentráciách nebezpečne pre zdravých ľudí (oxid uhličitý, dym, prach, baktérie, skazený vzduch, nepríjemné prachy, pary, nadmerné teplo, atď).Vetraním sa znečistený vzduch odvádza a nahrádza sa čerstvým vzduchom.
VZDUCHOTECHNICKÉ ZARIADENIA ROZDEĽUJEME PODĽA CHAR. PREVÁDZKY:
1) ROVNOTLAKOVÉ ZARIADENIA:
-množstvo privádzaného a odvádzaného vzduchu je rovnaké
-navrhujú sa tam kde nie sú špeciálne požiadavky na prívod alebo odvod vzduchu
2) PODTLAKOVÉ ZARIADENIA:
-Množstvo odvádzaného vzduchu je väčšie než privádzaného vzduchu
-Používa sa tam kde chceme zabrániť rozšíreniu škodlivín po budove (vetranie kuchýň, WC, kúpeľní, chem. laboratórií)
3) PRETLAKOVÉ ZARIADENIA:
-Množstvo privádzaného vzduchu je väčší než odvádzaného
-Používajú sa tam, kde je prísna požiadavka na čistotu a sterilitu vzduchu (operačné sály, výroba liekov...)
Vetracie zariadenie zabezpečuje výmenu vzduchu podľa hygienických požiadaviek, ale bez úpravy jeho teploty, vlhkosti...

PODĽA SPÔSOBU VÝMENY VZDUCHU ROZDEĽUJEME NA:
-Občasné a stálé
-PRIRODZENÉ VETRANIE: Vzduch prúdi v dôsledku rôznych tlakov, teploty, vetra,...
-NÚTENÉ (UMELÉ, MECHNICKÉ)VETRANIE: Vzduch prúdy pomocou ventilátora
-KOMBINOVANÉ VETRANIE

1/ PRIRODZENÉ VETRANIE:
• INFILTRÁCIA - je samovoľné vetranie netesnosťami pri zavretých oknách a dverách
• AERÁCIA - je trvala výmena vzduchu otvormi ktorých veľkosť môžeme meniť. Používa sa v priemyselných podnikoch. Prívodné otvory sú v spodnej časti stien a odvodné v svetlíku alebo na streche.
• VETRANIE OKNAMI - je výmena vzduchu spôsobená rozdielom tlakov chladného vonkajšieho vzduchu a teplého vnútorného vzduchu. Pri rovnakom tlaku a teplote vzduchu je toto vetranie neúčinne. Je to nekontrolovateľný spôsob výmeny vzduchu.
• VETRANIE VENTILAČNÝMI PRIEDUCHY- Používajú sa na odvetranie miestnosti vo vnútri pôdorysu, ktoré nemajú okná.
• ŠACHTOVÉ VETRANIE S ODVODNÝMI PRIEDUCHMI PRE KAŽDÉ PODLAŽIE A BYT- čerstvý vzduch sa nasáva netesnosťou okien a dverí a skazený vzduch sa odvádza nad strechou
• ŠACHTOVÉ VETRANIE S ODVODNÝMI A PRÍVODNÝMI PRIEDUCHMI SAMOSTATNÝMI PRE KAŽDÉ PODLAŽIE A BYT
Konštrukcia ventilačných prieduchov sa delí podľa systému vetrania a druhu objektu.
Materiál:murované z tehál, betónových tvaroviek alebo sú z pozinkovaného plechu
Prierez prieduchu: štvorcový, obdĺžnikový, kruhový a povrch prieduchu musí byť hladký aby nevznikali straty pri prúdení vzduchu.

2/ NÚTENE VETRANIE:
- používame správne dimenzované ventilátory.
- môžu sa inštalovať do vonkajších stien, okien alebo do odvádzacieho potrubia.
- je spoľahlivé vo všetkých ročných obdobiach.
- nevýhodou je závislosť od el. energie
1. NÚTENE VETRANIE BEZ ÚPRAVY VZDUCHU:
• vetranie s núteným odvodom vzduchu: - ventilátor odvádza hygienicky nevyhovujúci vzduch a zápachy do voľnej atmosféry
• vetranie s núteným prívodom aj odvodom vzduchu: - máme 2 ventilátory; jedným privádzame čerstvý vzduch a druhým odvádzame znehodnotený vzduch
2. NÚTENE VETRANIE S ÚPRAVOV VZDUCHU: privádzaný vzduch sa filtruje pred vstupom do miestnosti a v zime sa ohrieva na teplotu miestnosti
KLIMATIZÁCIA:
• klimatizačne zariadenie udržuje vzduch v klimatizovanom priestore na požadovaných parametroch (čistota, teplota, vlhkosť) jeho filtráciou, ohrievaním, chladením,vláčením...
• Delenie:
a) KONFORTNÉ KLIMATIZAČNÉ ZARIADENIE: Administratívne budovy, nemocnice...
b) PRIEMYSELNÉ KLIMATIZAČNÉ ZARIADENIE: Zabezpečuje vhodne pracovne
prostredie pre zamestnancov a udržuje výrobný proces na požadovaných podmienkach.
• Podľa konštrukcie:
1.CENTRÁLNE
2.DECENTRÁLNE
Rýchlosť prúdenia vzduchu sa dá nastaviť na 5 až 30 m/s.

7. Vodorovné nosné konštrukcie Klenby, drevené stropy a monolitické ŽB stropy.

A) Požiadavky:
a) únosnosť a stabilita
b) tuhosť
c) tepelnotechnické požiadavky (TTP)
d) zvukovoizolačné p. (ZIP)
e) vodotesnosť – v závislosti od prevádzky
f) odolnosť proti ohňu a chemickým vplyvom

a) Únosnosť stropných konštrukcií je určená podľa užitočného zaťaženia príslušného stropu.
b) Tuhosťou stropných konštrukcií a ich nadväznosťou na ostatné nosné konš. je podmienená tuhosť stavby ako celku. Strop nad najvyšším podlažím musí bezpečne uniesť zaťaženie od ťarchy padajúceho krovu a krytiny.
c) Z hľadiska TTP určujúcim parametrom je najmenší tepelný odpor konštrukcie proti prestupu tepla RN (m2KW-1)
d) Určujúcim meradlom je index vzduchovej nepriezvučnosti R (dB), kt. hodnotíme zvuk šíriaci sa od zdroja zvuku vzduchom – stropnou konštrukciou – vzduchom. Vzduchovú nepriezvučnosť zabezpečuje strop svojou hmotnosťou. Zvuk šíriaci sa materiálom stropnej konštrukcie hodnotíme indexom krokovej nepriezvučnosti. Krokovú nepriezvučnosť zabezpečuje konštrukčné riešenie podlahy.
e) Požiadavky z hľadiska vodotesnosti prichádzajú do úvahy v miestnostiach s mokrou prevádzkou.
f) Odolnosť proti ohňu je limitovaná časom (v minútach), počas ktorého konštrukcia odoláva pôsobeniu ohňa, pričom:
- konš. nesmie stratiť únosnosť,
- teplota konš. na povrchu , na strane odvrátenej od ohňa, nesmie byť vyššia ako 150 ˚C,
- nesmú vzniknuť trhliny, kt. by sa požiar mohol rozšíriť
V obytných a verejných budovách, kt. sú viac ako 3podlažné, musia byť stropy nehorľavé, s odolnosťou najmenej 90 minút.
B) Rozdelenie podľa materiálu:
a) drevené
b) keramické
c) ŽB
d) sklobetónové
c) oceľové

C) KLENBY -nosník so zakrivenou strednicou,kameň, tehly, betón,ŽB
Základné konštrukčné prvky:
• masívne oporné múry,
• klenba s prípadným ťahadlom
• pätky: zapustené, polozapustené, vyložené
Konštrukcia klenby:
-konštruuje sa z kusových prvkov vyklenutím na väzbu z klenákov v systéme ložných a styčných škár
-vrchol klenby sa robí z vrcholových klenákov, na vrchole nesmie byť škára
-spodná plocha klenby- líce
-horná- rub
-zosilňovanie klenby od vrcholu k pätkám, klenbové nadmurovky
Zapustené pätky možno konštruovať len pri pásov širokých min 450mm, klenbový pás sa nesmie oslabiť na rozmer menši ako 300mm. Pri šírke pása 450mm zapustenie pätky nesmie prevýšiť ¼ tehly, t.j. 75 mm z oboch strán. Pri užšom páse ako 450 mm je potrebné vyloženie pätiek.
Čelné oblúky klenieb majú tvar:
a) plný, polkruhový oblúk- pre veľmi zaťažené klenby, najmenej rozpína opory
b) segmentový – pri vzopätí V / l = 1/3 až 1/12 pričom V-výška, l- rozpon
c) priamy – odvodený od segmentového , základom je uhol segmentu 60˚
d) maurský – maurský a arabský sloh
e) gotické
f) kobylia hlava
g) španielský oblúk
h) tudorský oblúk
i) oválny,eliptický
k) združené

Klenby podľa tvaru a konštrukcie delíme na :
1. valené- valená klenba sa kladie od jednej podpery k druhej v nemennom tvare. Pri zaklenovaní valených klenieb je potrebné poddebnenie. Debnenie treba uvoľňovať pozvoľna aby sa klenba náhle nezaťažila.
2. Kláštorné: Vznikne prienikom dvoch alebo viacerých valených klenieb, vyžaduje si oporu po celom obvode, oporou môžu byť steny, pásy, traverzy a pod. Kláštornú klenbu tvoria dve valené klenby klenuté v smere od pätiek k vrcholu klenby:rovná, zrkadlová, kupola, česká, pruská
3. Krížové: krížová, hviezdicová, lunety
a) Drevené stropy su vhodné z tepelnoizolačného aj zvukovoizolačného hľadiska; nevhodné z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Vyžadujú si kvalitné drevo, dokonalú impregnáciu. Okrem toho nedostatočne stužujú stavbu a vyznačujú sa veľkými priehybmi. Drevené stropy podľa konštrukcie rozoznávame:
• povalové
• trámové:
- rovný podhľad
- nerovný podhľad
- zapustený záklop
- trámčeky pre podhľad
- do oceľových valcovaných nosníkov
• fošňové
• špeciálne konštrukcie


b) Keramické stropy:
• celokeramické stropy z keramických nosníkov a vložiek majú mnoho výhod. Predovšetkým sa ľahko montujú, debnenie stropu je úspornejšie, majú dobré TI a ZI vlastnosti a vytvárajú nosný podhľad.
• keramické monolitické stropy sú konštrukčným variantom rebrových stropov. Rebrá sa vytvárajú medzi dutými keramickými vložkami, kt dávajú rovný podhľad a podstatne zjednodušujú debnenie stropu. Nevýhodou sú nižšie ZI vlastnosti a možnosť poškodenia vložiek pri doprave a betónovaní.
• Keramické stropy z povalov – keramické povaly sú stavebné dielce zhotovené z jednej rady tvaroviek a z betonárskej výstuže zabetónované vo žľaboch tvaroviek. Pre výrobu podvalov je možné použiť keramické tvarovky o pevnosti črepu v dostrednom tlaku najmenej 17 MPa, pričom sa v nosnom priereze uvažuje spolupôsobenie keramiky. V stropnej konštrukcií sa povaly ukladajú vedľa seba a styčné škáry sa zalievajú
betónom B 170.
• Stropy z keramických panelov – na výrobu stropných panelov sa používajú stropné keramické tvarovky rôznych prierezov, ktoré sa vo forme ukladajú do rad za sebou, alebo vedľa seba, alebo vedľa seba s vystriedaním styčných škár, smer dutín tvaroviek je spravidla zhodný s rozpätím dielca. Spojovacím materiálom pre stmelenie tvaroviek medzi sebou je malta, lepidlo alebo iné vhodný materiál. V smere rozpätí medzi radami tvaroviek vznikajú nosné rebierka z betónu, ich pevnosť v tlaku musí byť:
- 17 MPa pre nepredpätú výstuž
- 25 MPa pre čiastočne predpätú výstuž
- 33 MPa pre predpätú výstuž.

Na celý strop sa rozprestie 1 až 4 cm hrubá vrstva betónu rovnakej triedy, zväčší sa tým monolitickosť a tuhosť stropnej konštrukcie. Únosnosť povalového stropu je možné zväčšiť vystužením nadbetónovej vrstvy. Keramické povaly sú určené pre bytové a poľnohospodárske stavby. V miestach inštalačných jadier nie je možno povaly použiť.




c) ŽB stropy- majú nosnú časť zo žb. ŽB určuje ich vlastnosti, predovšetkým stabilitu, únosnosť, nehorľavosť, takmer neobmedzenú trvanlivosť. Konštrukčné riešenie žb stropov závisí predovšetkým od rozponu, užitočného zaťaženia a ďalších požiadaviek.
Podľa technológie delíme na:
-monolitické
-montované
MONOLITICKÉ:Vytvára sa na mieste stavby betónovaním do pripraveného debnenia, v kt. je uložená oceľová výstuž.
Základné konštrukčné riešenie:
• doskové
• trámové
• rebierkové
• kazetové
• hríbové
• bezprievlakové
Nevýhodou monolitov je veľká pracnosť, zvýšené náklady na debnenie, na výstuž.
Výhodou z konštrukčného hľadiska je možnosť zastropenia akéhokoľvek pôdorysu, aj nepravidelného, dokonalé stuženie objektu v oboch smeroch, malý priehyb konštrukcie.
DOSKOVÉ: Nosnú časť tvorí žb doska uložená na dvoch protiľahlých podperách alebo po celom obvode.
-Vystužené v jednom smere: a) pri voľnom uložení do rozponu 3,0m, hd= 1/25 lo
b) ako spojité alebo votknuté do rozponu 4,5m, hd= 1/35lo
c) spojité, votknuté s nábehmi do 6,0m, nabeh sklon 1: 3
-Vystužené v dvoch smeroch: Výhodou je použiteľnosť na pomerne veľké rozpony, najvýhodnejšie sú nad štvorcovým pôdorysom, ale môžu sa navrhovať aj nad obdlžníkový pôdorys s max pomerom strán la:lb = 1:2
a) min hrúbka dosky voľne uloženej po obvode 1/75.(la+lb)
b) votknutých alebo spojitých 1/105.(la+lb), rozpätie môže byť pri votknutí po celom obvode nad pôdorysom až 9x12m, hrúbka takejto dosky je pri bežnom zaťažení 200mm.
Min hrúbky dosák zo ŽB do svetlého rozponu:
1m-min 50mm
1,5m-min 60mm
Nad 1,5m- 70mm



TRÁMOVÉ: Navrhujú sa pre priestory s väčšími rozponmi a zaťažením. Pri tejto konštrukcii sa monoliticky spájajú žb dosky so sústavou žb trámov, charakteristický T-prierez. Vzdialenosť trámov je osovo 1500 mm až 3000mm.
a) voľne uložené trámy min výška 1/20 rozponu
b) votknuté alebo spojité min 1/25 rozponu

REBIERKOVÉ: V podstate sú to trámové stropy, rozdiel je ten že nosné rebrá su 600 – 1200mm pri značnom prevýšení rebierka, napr š je 100 a v je 300. Majú tenké nosné dosky, kt. staticky pôsobia ako T profil, hrubé 50-60mm vzhľadom na malú vzdialenosť rebier.S keramickými vložkami alebo sklobetónové.


KAZETOVÉ: ŽB trámy sa navzájom križujú v kolmom smere. Medzi nimi sa vytvárajú kazety zastropené tenkou doskou. Dosky sú spojité, uložené po celom obvode, čo umožňuje krížové uloženie výstuže. Vhodné na stredné až veľké rozpony, hlavne keď sa konštrukcia môže uložiť po celom obvode.

HRÍBOVÉ: Vhodné pre veľké zaťaženia viac ako 10 000 Nm-2, najmä ak toto zaťaženie pôsobí sústredene, premiestniteľné bremeno. Konštrukciu hríboveho s. tvorí doska a hríbová hlavica, kt. nadväzuje na stĺp. Úlohou hlavice je znížiť nebezpečenstvo prepichnutia velmi nepriaznivo namáhanej dosky v okolí stĺpa. Najjednoduchší je tvar zrezaného ihlana.





BEZPRIEVLAKOVÉ: Ide o konštrukciu hríbových stropov so zakrytými hlavicami. Nevýhodou veľká hmotnosť.

d) Sklobetónové: Sú to navzájom sa križujúce monolitické žb rebierka, medzi ktorými sú osadené sklenné tvarovky, rozpony do 3000mm, dĺžka jedného poľa 6000mm. Rebierka vysoke 50-90mm a široké asi 50mm. Sklenné tvarovky s rozmermi 150/150 or 200/200. Pri vytváraní väčších plôch treba dilatovať, aby sklenné tvarovky nepopraskali


e) Oceľové:
-z priehradových nosníkov- na oceľové prefabrikované nosníky sa uložia oceľové prúty, na ktoré sa rozprestrie oceľová sieť, kt. tvorí podklad pre betónovú vrstvu
-z oceľových plechov tvarovaných za studena- plechové nosníky tvoria súšasne formu pre betónovanie stropu. Vyrábajú sa rozličných výšok a pre rôzne zaťaženia.

8. Montované železobetónové stropné konštrukcie

Montované stropy môžu byť materiálovo vyhotovené zo železobetónových panelov, keramických prvkov alebo pórobetónových dielcov. Montovaný strop sa zaleje betónovou zálievkou s hrúbkou 5 cm, na ktorú sa uloží podlaha.
Výhody:
• rýchla a presná sériová výroba prvkov
• prvky vyľahčené dutinami
• zníženie prácnosti, rýchla montáž,bez TP
• malý počet montážnych operácií
• vylúčenie mokrých procesov a okamžitá únosnosť stropu
• úspora debnenia a podperného lešenia
• menšie nároky na pracovné sily
• menšia závislosť od počasia

Nevýhody:
• obmedzené rozpony a stanovené zaťaženia
• vysoká hmotnosť rozmerných prvkov, obmedzená doprava, potreba zdvíhacích mechanizmov
• zmenšená tuhosť stavby v priečnom smere
• citlivosť prefa prvkov na sadanie stavby a tepelné zmeny- vznik trhlín v omietke v mieste styku dvoch dielcov
• nižšia zvuková izolácia prvkov s plošnou hmotn. Pod 280 kgm-2
Železobetónové montované stropy delíme na:
1. stropy zo stropných nosníkov,
2. stropných nosníkov a vložiek,
3. z prefabrikovaných železobetónových dosák,
4. z panelov.

1.stropy montované zo stropných nosníkov:I,T,L
2.Polomontované stropy z keramických nosníkov a vložiek – keramické nosníky (typu FERT) sa vyrábajú z tvaroviek prierezu U na technologickom zariadení, ktoré zvarovanú výstužnú kostru špeciálnym spôsobom vtlačí do žľábku tvaroviek a zabetonuje ju. Na čiastočný nosný diel týchto nosníkov sa ukladajú keramické vložky MIAKO a dobetonovaním priestoru medzi vložkami sa nosník dokončí. Osová vzdialenosť nosníkov je 45 alebo 60 cm, výšky nosníkov 170 mm, šírka 120 mm a dĺžka napr. 2400, 2700, 3000..........5400 mm. Dovolené zataženie nosníkov je 2700 N/m2.

4.Stropy z dutinových železobetónových panelov – pre rozptýlenú výstavbu bytových a hospodárskych budov oblastného významu sa vyrábajú dutinové panely rady PZD o skladobných rozmeroch napr. PZD 21,5/50 (100)/390....510 cm.
Stropné konštrukcie z panelov metrické rady pre rozpätie 5000 mm je na obr.


3.Stropy zo železobetónových dosiek – železobetónové dosky majú skladobnú šírku 300 mm a max. skladobnú dĺžku 3300 mm odstupňovanú po 300 mm vzhľadom k hrúbke dosiek 6.5,9 a 14 cm. Sú určené pre miestnosti do svetlosti 3000mm, pri väčších svetlostiach je nutné dosky ukladať na oceľové valcované nosníky.

Výhody keramických a pórobetónových stropov:
- dobré tepelnoizolačné a zvukoizolačné vlastnosti
- jednoduchý montážny postup,
- minimalizácia mokrých procesov,
- menšia závislosť od poveternostných vplyvov pri výstavbe a veľmi skoré sprevádzkovanie,
- vytvorený podhľad je rovný a nosný,
- dostatočná nosnosť pre použitie v obytných budovách.
Nevýhodou je obmedzená dĺžka stropných nosníkov (do cca. 7 m – čo pre veľkú väčšinu domov postačuje) a nutnosť zohľadňovať dispozíciu domu pri návrhu stropu vzhľadom na umiestnenie nosných stien.
ŽB spriahnuté kcie: FILIGRANOVÉ NOSNÍKY

9. Podlahy - základné rozdelenie podľa účelu, skladobné hrúbky podláh

Podlahy:
• jednovrstvové
• viacvrstvové
Základné funkčné vrstvy podláh:
1. nášľapná – má mať svoje špecifické vlastnosti ako je pružnosť, nešmyklavosť, bezprašnosť, malá tepelná vodivosť, ľahká čistiteľnosť, tlmenie krokového zvuku atď.
2. roznášacia – leží spravidla pod nášľapnou vrstvou. Niekedy tvoria jeden celok.
3. tepelnoizolačná – sa uplatňuje v tých prípadoch, keď horizontálne konštrukcie oddeľujú od seba dva priestory s nerovnakým výkonom vykurovacích zariadení alebo pri podlahách uložených priamo na teréne. Kladie sa pod roznášaciu vrstvu a niekedy plní aj funkciu roznášacej vrstvy (ak je vytvorená z ľahkých tepelnoizolačných betónov).
4. zvukoizolačná – má tlmiť krokový zvuk a súčasne prispievať k tlmeniu vzduchu, ktorý sa šíri vzduchom. Látky z ktorých sa vytvára majú byť trvale pružné a počas svojej životnosti by si mali zachovať svoju pôvodnú látkovú štruktúru. Ich ukončenie pri priľahlých vertikálnych konštrukciách má byť vyvedené nad úroveň nášľapnej vrstvy.
5. vodotesná – sa uplatňuje pri podlahách priamo na terénne alebo v suterénnych priestoroch, kde treba ochrániť horné vrstvy podlahy pred zemnou vlhkosťou prípadne podzemnou vodou.
Podľa materiálu nášľapnej vrstvy delíme podlahy:
1. lignocelulózne – z dosák, fošní, vlysov, parkiet, vyrobené z drevitej suroviny
2. z dlaždíc – z keramických, kameninových, tehlových dlaždíc a prírodných kameňov
3. mazaniny – zhotovené liatím, striekaním, ubíjaním a valcovaním
4. povlakové – malé hrúbky, lepené alebo kladené na podklad na sucho

1.Drevené podlahy:
Drevené podlahy sú teplé, pružné, vzhľadovo dobre pôsobiace, a preto sa používajú v bytovej výstavbe a do reprezentačných priestorov v administratívnej výstavbe. Ich nevýhodou je objemová nestálosť, ktorá môže byť pri nesprávnom kladení a údržbe podlahy príčinou rozšírenia styčných špár, alebo pri zmene vlhkosti prostredia môže spôsobiť rozpad nášľapnej vrstvy.
Drevené podlahy sú vhodné pre suché prevádzky, pre spoločenské a obytné miestnosti. Podľa prvkov, z ktorých sa drevené podlahy skladajú, rozoznávame podlahy:
• palubové,
• vlysové,
• parketové
• panelové.
Palubová podlaha: V súčasnosti sa používa ojedinele. Prevádza sa z dosiek z mäkkého dreva so šírkou 100 až 150 mm a hr. 22 mm, ktoré sa spojujú na pero a drážku. Palubová podlaha sa pribíja na drevené pokladne vankúše, osadené vo vzdialenosti 900 až 1000mm.
Vlysová podlaha: Je najrozšírenejším druhom drevených podláh. Vlysy, vyrábané z buku, dubu, jasanu, majú šírku 30 až 80 mm, dĺžku 200 až 400mm a hr. 16 až 22 mm. Spojujú sa po celom svojom obvode na pero a drážku. Skladajú sa obvykle do rybinovitého vzoru. Vlysová podlaha sa môže pribíjať v drážkach k podkladným doskám z dreva. V súčasnosti sa vlysová podlaha spravidla kladie na betónový podklad, opatrený asfaltovým lakom penetračným (ALP), na ktorý sa lepí asfaltovým tmelom.
Parketová podlaha: Skladá sa z tabúľ s rozmermi 300x300 mm až 600x600 mm, hr. 9 až 22 mm, spojovaných na pero a drážku. Parkety sú v podstate prefabrikáty zložené z menších drevených prvkov. Parketové tabule môžu byť zostavené z vlysov, z malých lamiel nalepených na sieťovinu alebo sú to parkety překližované. Parketové podlahové dielce sa lepia na betónový podklad do tmelov.
Panelová podlaha: Skladá sa z veľkoplošných dielcov, ktoré majú rozmer až 3,0 m. Panely sú kompletizované, ich nášľapná vrstva je vlysová alebo dyhovaná, nosnú vrstvu tvorí latovka alebo dosky z aglomerovaného dreva. Môžu byť opatrené aj zvukovo izolačnou vrstvou z minerálnych vlákien. Prednosťou panelových podláh je ich malá prácnosť a rýchlosť kladenia.

2.Dlažby:
Dlažby sa skladajú z dlaždíc alebo z kociek kladených do malty, tmela, piesku a vzájomne spojených v špárach. Ak je dlažba kladená na stropnú konštrukciu, pri ktorej sa predpokladá dodatočné dotvarovanie, musí byť vyrovnávacia vrstva oddelená od stropnej konštrukcie dilatačnou vrstvou, ktorá zabráni priamemu prenášaniu pohybu nosnej konštrukcie do podlahy. Podlahy z dlaždíc nie sú samy o sebe vodotesné, ak sú použité v mokrej prevádzke, musia byť izolované vodotesnou vrstvou.
Použitie dlažieb je vhodné v interiéru i v exteriéru, v miestnostiach s vysokým stupňom priechodnosti, s náročnou prevádzkou z hľadiska znečistenia, mechanického namáhania a odolnosti voči chemickým vplyvom, so zvýšenými nárokmi na trvanlivosť a ľahkú a rýchlu údržbu.
Podľa druhu dlaždíc rozoznávame dlažby:
• keramické,
• betónové,
• terazzové,
• čadičové,
• drevené,
• xylolitové
• dlažby z prírodného kameňa.
Keramická dlažba: robí sa z rôznych druhov dlaždíc, najmä z keramických jemnozrnných a z hutných kameninových dlaždíc. Keramická dlažba sa kladie do cementovej malty, alebo sa lepí živičnými tmelmi k rovnému podkladu z betónovej mazaniny s hr. 40 až 80 mm.
Keramické dlaždice jemnozrnné sa používajú v kúpelňách, v predsieňach, na chodbách, v šatňach, predajných miestnostiach a pod. Robia sa s povrchom hladkým alebo zdrsneným. Jemnozrnné keramické dlaždice menších rozmerov sa používajú ako mozaikové dlažby.
Hutné keramické dlaždice sú veľmi tvrdé. Používajú sa pre podlahy vystavené veľkému mechanickému namáhaniu a chemickým vplyvom. Vyrábajú sa v rozmeroch 150x150 mm a hr. 30 až 40 mm.
Betónová dlažba: Používa sa v priemyslových objektoch aj ako dlažby dedinské. Dlaždice majú rozmery 150x150x20 mm až 500x500x70 mm. V interiéroch sa kladú do cementovej malty, vo vonkajšom prostredí do pieskového lôžka.
Terazzová dlažba: Používa sa v priemyslových objektoch, v skladiskových, na chodbách. Teracové dlaždice sú dvojvrstvové, kde spodná vrstva je betónová a nášľapná vrstva je z teracové zmesi. Vyrábajú sa v základných rozmeroch od 200x200x25 mm do 400x400x50 mm. Kladú sa do lôžka z cementové malty.
Dlažba z prírodného kameňa: robí sa buď z kamenných dosiek alebo z kamenných kociek. Kamenné dosky sa používajú v reprezentačných interiéroch. Vyrábajú sa z mramoru, žuly, porfyru aj z iných hornín. Plošný rozmer a hrúbka dlaždíc závisí na ich druhu a použití. Kladú sa do maltového lôžka na betónový podklad. Dlažby z prírodného kameňa sú drahé, ťažko opracovateľné, a preto sa často nahradzujú mozaikovými dlaždicami, vytvorenými z úlomkov kamenných rôznofarebných dosiek spojených farebnou cementovou zmesou, ktoré sa používajú ako tzv. "benátska dlažba".
Dlažba z kamenných kociek sa v interiéry robí iba v priemyslových halách s ťažkou prevádzkou. Používajú sa žulové kocky kladené do pieskového lôžka.
Čadičová dlažba: Používa sa v prevádzkach, v ktorých sa vyžaduje značná odolnosť proti obrusu alebo v chemických prevádzkach, kde je podlaha vystavená účinkom kyselín. Dlaždice sa vyrábajú z taveného čadiča s rozmermi 200x200 alebo 250x250 mm a hr. 20, 30 a 40 mm.
Drevená dlažba: robí sa z klátikov, ich rozmery sú spravidla 80x100x80 mm. Klátiky sa pred uložením impregnujú horkým asfaltom. Kladú sa do pieskového lôžka, alebo sa lepia do asfaltu. Drevená dlažba je pružná a dobre tlmí hluk, preto sa používa v prejazdoch, vo výrobných halách a v skladoch.
Xylolitová dlažba: Je poloteplá podlahovina, ktorá sa uplatňuje v bytovej a občianskej výstavbe. Dlaždice majú rozmery 200x200x15 mm a kladú sa do cementovej malty.

3.Mazaniny a potery:
Mazaniny sú bezšpárové monolitické vrstvy robené priamo na mieste. Rozoznávame mazaniny a potery:
• betónové,
• terazzové,
• xylolitové,
• anhydritové
• asfaltové.
Betónová mazanina: Je podlahovina vytvorená z vrstvy betónovej zmesi s hr. 50 až 100 mm (pre obytné a občianske budovy) a 100 až 350 mm (pre priemyslové budovy - podľa požiadavk prevádzkového zaťaženia). Betónová mazanina môže byť jednovrstvová alebo dvojvrstvová, opatrená poterom, ktorý zvyšuje kvalitu podlahy. Podlahy z betónovej mazaniny sa dilatujú vo vzdialenosti po 3,0 m.
Jednovrstvové betónové mazaniny, ktoré sa iba zatierajú hladítkom, sa používajú výhradne pre podradné podlahy priemyslových a poľnohospodárskych objektov, kde niesú uplatňované požiadavky na obrusnosť a na vzhľad.
Dvojvrstvové betónové mazaniny majú nášľapnú vrstvu prevedenú z rôznych poterov. Voľbu druhu poteru ovplyvňujú požiadavky na mechanickú, prípadne chemickú odolnosť podlahy.
• Betónová mazanina s cementovým poterom o hr. 10 až 30 mm, vyhladená oceľovým hladítkom, má dobrú odolnosť proti abrazi. Používajú sa pre podlahy vo výrobniach, skladoch a podružných komunikačných priestoroch. Betónová mazanina s cementovým poterom môže byť pre špeciálne účely upravená rôznymi prísadami zlepšujúcimi jej pevnosť a odolnosť proti obrusu.
• Betónová mazanina s polymercementovým poterom s hr. 5 až 15 mm, sa používa v prevádzke s požiadavkami na bezpečnosť, odolnosť proti obrusu, kĺzavosti a pružnosť.
• Betónová mazanina s asfaltocementovým poterom s hr. 30 mm, je vhodná pre podlahy s ľahkou prevádzkou a s nároky na nekĺzavosť.
Xylolitová mazanina: Je poloteplá podlahovina, používaná v obytných a občianskych budovách. Xylolit sa vyrába z rozomletého kysličníku horečnatého (magnezit), z jemnozrnnej organickej výplne (drevené piliny, korková múčka) a z roztoku chloridu horečnatého. Podlaha sa robí ako jednovrstvová mazanina o hr. 15 až 25 mm, uložená na podklad z betónu. Xylolitové podlahy sa dilatujú v max. plochách 30 m2. Musí byť chránená pred vlhkosťou. Xylolitová mazanina sa používa nielen ako nášľapná vrstva, ale aj ako podklad pre iné podlahoviny.
Terazzová mazanina: robí sa zo zmesi cementu, kamennej drte, vody a farbiva. Nanášajú sa v hr. 10 až 30 mm na pokladnú betónovú mazaninu. Po zatvrdnutí sa brúsia, tmelia cementom a znovu prebrusuje. Väčšie plochy sa delia dilatačnými špárami (max. plocha 6 m2), vyplnenými páskami z kovu alebo plastu. Teracová mazanina je trvanlivá podlahovina, odolná proti pôsobeniu vody. Používa sa v predsieňach, na schodiskách, v umyvárňach, v hygienických zariadeniach a pod.
Anhydritová mazanina: robí sa jednovrstvová alebo dvojvrstvová zo vzdušného práškového spojiva (anhydrit). Nanáša sa strojovo a je označovaná ako liata podlaha.
Asfaltová mazanina: Je pružná vodotesná podlahovina odolná voči slabým chemikáliám. Používa sa ako nášľapná vrstva v priemyslovej prevádzke alebo ako podkladná vrstva pod iné podlahoviny. Asfaltová mazanina sa robí zo zmesi polotuhého asfaltu, kamennej múčky a prírodného drveného kameniva. Nanáša sa za tepla v jednej alebo v dvoch vrstvách s hr. 30 mm.

4.Povlakové podlahy:
Povlaky sú tenké nášľapné vrstvy z podlahových krytín alebo vrstvy liate z plastických hmôt. Podlahové krytiny z linolea, z gumy, PVC, z textílií a z iných plastických materiálov sa kladú na podkladnú vrstvu na sucho alebo sa k nej lepia. Liate podlahoviny sa nanášajú ako tenké vrstvy, ktoré sa obvykle roztierajú stierkou. Podkladom povlakových podláh môže byť betónová alebo xylolitová mazanina, dosky z aglomerovaného dreva aj iné hmoty.
Linoleové povlaky: sú hygienické, ľahko čistiteľné. Linoleová hmota nanesená na jutové tkanivo, vytvára povlak s hr. 2 až 3 mm, ktorý sa k podkladu lepí. Linoleové povlaky sa používajú v obytných budovách, v zdravotníckych zariadeniach, v administratívnych budovách a pod.
Gumové povlaky: Vyrábajú sa zo zmesi vulkanizovaného kaučuku, z rôznych plnív s prísadou farbív. Gumové povlaky sú vhodné pre podlahy s akustickými požiadavkami. Sú odolné proti vode a pliesňam, avšak neodolávajú chemikáliám. Lepí sa na podkladnú betónovú mazaninu.
Povlaky z plastických hmôt: sú vhodné pre prevádzky so zvýšenými nárokmi na hygienu, vzhľad a ľahkú čistiteľnosť. Najrozšírenejšími sú povlaky z PVC, z PVC s textilnou podložkou.
Pre prevádzky ohrozené účinkami elektrostatických vodivých nábojov sa používajú podlahy z elektrostatického vodivého povlaku Novoplast Elektrostatik. Táto podlahovina sa kladie na sieť z Cu vodivých pásov, uloženú vo vzdialenosti po 1000 mm na podkladnú vrstvu z betónovej mazaniny. Systém elektrostaticky vodivých podláh zaručuje bezpečný zvod elektrostatických nábojov, vzniknutých na osobách a zariadeniach. Uzemnenie musí byť samostatné, oddelené od energetického uzemnenia.
Textilné povlaky: sú vhodné pre suché a čisté prevádzky s nárokmi na dobrý vzhľad, akustiku a tepelnú pohodu prostredia. Textilné podlahoviny sa lepia na podkladnú betónovú mazaninu, vyrovnanou vyhladzovacou a vyrovnávacou hmotou.
Liate podlahoviny: Vytvárajú sa z rôzne upravených plastických hmôt a tvoria celistvé, bezšpárové vrstvy. Sú hygienické, odolné proti obrusu, proti pôsobeniu chemikálií, sú ľahko čistiteľné, preto sa používajú v laboratóriách, vo výrobných halách s chemickou prevádzkou, v obchodných domoch, v skladoch, v zdravotníckych zariadeniach a pod.
Pre liate podlahoviny sa používajú epoxidové, polyesterové, fenolformaldehydové alebo furalové pryskyřice plnené rôznymi plnivami a upravené pigmenty. Liate podlahoviny sa spravidla roztierajú stierkami v jednej alebo niekoľkých vrstvách s hr. 2 až 8 mm. Podklad musí mať upravený, mimoriadne rovný, bezspádový povrch.

10. Previsnuté a zavesené konštrukcie

Funkcia a rozdelenie :
Všeobecne sa tieto konštrukcie radia medzi vodorovné nosné konštrukcie, pričom zo statického hľadiska ich vyhotovenie je náročnejšie z dôvodu jednostranneho podoprenia resp. votknutia. Sú to stavebné kcie, ktorých jedna časť je zakotvená v nosnej konštrukcii a druhá vyčnieva z líca budovy do voľného priestoru.
Pri návrhu týchto stavebných časti je treba brať do úvahy odolnosť proti poveternostným vplyvom, ktorým sú vystavené: teplotné zmeny, zrážková voda a vietor. Tieto konštrukčné prvky priaznivo zlepšujú architektúru stavby, pričom je treba zdôvodniť funkčnosť s ohľadom na náročnosť prevedenia a zvýšenia celkovej ceny.
Medzi previsnuté a zavesené konštrukcie patria:
• balkóny
• lodžie
• rímsy, arkiere, markízy
• terasy
• ustupujúce podlažia
Riešenie každej vyloženej konštrukcie ma priamy vplyv na konštrukčný a technologický stavebný systém budovy a spôsob riešenia stropov. Vyložene konštrukcie sú podporované len na jednej strane a môžu byt riešene ako:
• konštrukcie konzolové
• konštrukcie s previsnutým koncom
• konštrukcie zavesené
Stabilita konzol sa zabezpečuje napr. zaťažením v celej ploche uloženia alebo zaťažením a kotvením. Konštrukcie s previsnutým koncom sú po statickej stránke výhodnejšie. Môžu byť riešene ako napr. stropné dosky s previsnutým koncom alebo ako trámy s previsnutým koncom, nesúci dosku previsnutej konštrukcie. Konštrukcie zavesené nie sú zakotvené, ale zavesené tiahlami na zvislú nosnú konštrukciu budovy poprípade na vodorovnej konštrukcii vyšších podlaží.

BALKÓNY
Sú vodorovne konštrukcie, vyložené pred priečelie budovy vo forme konzoly, prepojené s miestnosťami dvermi a opatrené bezpečným zábradlím (1,1m), pričom slúžia k výstupu do voľného priestoru z vnútorných priestorov vyšších podlaží objektu.Sú zvyčajne z troch strán voľné.
Proti pôsobeniu zrážkovej vody je nosná konštrukcia chránená hydroizoláciou. Nášľapná vrstva môže tvoriť napr. mrazuvzdorná keramická dlažba na cementovú maltu. U menších balkónov sa dažďová voda necháva voľne odtekať, u väčších sa odvádza žľabom napojených na odpadnú rúru.
Podľa účelu, ktorému slúži, rozpoznávame balkóny:
• obytné - min. rozmer 1,20 x 2,20 m
• balkóny hospodárske - min. rozmer 1,20 x 1,5 m
(a - balkón, b - arkier, c - pavlač, d – lodžia, e - terasa, f - rímsa)

Zvláštnym druhom sú balkóny slúžiace priebežne na komunikáciu tzv. pavlače, ktoré predstavujú úsporné dispozične riešenie (v obytných domoch sprístupňujú viacero bytov z jedného schodištia).
Balkóny musia spĺňať okrem prevádzkových požiadaviek aj architektonické, pretože pôsobia na priečelie budovy ako výrazný priestorový prvok. Tvar balkónov a ich pôdorysne rozmery (najmä ich vyloženie) závisí od nosnej konštrukcie budovy a ood použitého stavebného materiálu.

Podľa materiálu rozoznávame:
• drevené balkóny - majú nosnú konštrukciu vytvorenú previsnutými drevenými stropnicami podoprenými šikmými vzperami (v súčasnej dobe sa používajú obmedzene, napr. na rekreačných stavbách alebo pri rekonštrukcii historických objektov apod.), drevenou konštrukciu je nutné chrániť pred poveternostnými vplyvmi.
• kamenné balkóny - majú nosnú konštrukciu tvorenú doskou dokonale zakotvenou do nosnej konštrukcie, obvykle na krajoch podoprenou profilovanými bočnými koncovými konzolami, ktoré sú zakotvene do stropnej konštrukcie.
• kovové balkóny – sú spravidla nesené oceľovými nosníkmi z valcovaných profilov zakotvených v nosnej konštrukcií.
• železobetónové balkóny - nosnú konštrukciu železobetónového balkónu tvorí monolitická alebo prefabrikovaná železobetónová doska dokonale votknutá do obvodovej, prípadné stropnej konštrukcie.

Rôzne materiálové typy balkónov: (1 - kamenná doska na kamenných konzolách, 2 - drevená konštrukcia balkónu, 3 - monolitická železobetónová krakorcovo vyložená doska, 4-monolitický ŽB balkón)
Zábradlie balkónov:
Zábradlie balkónov musí byť pevné a bezpečne, s nehorľavou nosnou konštrukciou, kotvenie nosných stĺpov sa prevádza vertikálne alebo horizontálne. Najmenšia dovolená výška zábradlia je 1,0 až 1,2 m. Z bezpečnostného hľadiska je nutné dodržať max. svetle rozmery medzier medzi prvkami zábradlia alebo otvorov vo výplni, tj. 120mm.
LODŽIE
Lodžie sú otvorené priestory, ktoré sa líšia od balkónov predovšetkým tým, že majú po stranách plne nosné steny, na ktoré sa ukladajú stropne dosky lodžie. Jedná sa preto o konštrukcie zložené zo zvislých nosných stien a vodorovných dosiek. Nosnú kciu tvorí kcia balkónu zasunutá do pôdorysu budovy alebo predsadená pred líce budovy.
Podľa polohy vzhľadom k lícu priečelia objektu rozoznávame:
• lodžie zapustené - zmenšujú obytnú plochu bytu a zhoršujú osvetlenie vnútorných priestor
• lodžie polozapustené - majú rovnaké nevýhody ako lodžie zapustené, ďalšou nevýhodou je nutnosť dokonale tepelné izolovať časti nosných zvislých stien priľahlých k lodžií, aby nedochádzalo k premŕzaniu muriva.
• lodžie predsadené - nezmenšujú obytnou plochu a zvislé mury nie je nutné tepelné izolovať, preto sú dnes najčastejšou používanou konštrukciou lodžií.



TERASY
Terasu je možné charakterizovať ako veľký balkón. Po stránke konštrukčnej môže byť vytvorený vyloženou konzolou, pričom je prístupná z vnútorných priestorov budovy a voľný koniec je opatrený zábradlím prípadne napojený na predložené schody a to podľa výšky nad terénom.
ARKIERE
Nosnú kciu tvorí konzola obmurovaná u vonkajších strán. Vyčnieva z lícsa fasády do priestou. Slúži na zväčšenie obytného priestoru, osvetlenie, vetranie, výhľad.
RÍMSY
Účelom rímsy je chrániť priečelie budovy pre stekajúcou zrážkovou vodou pri súčasnom architektonickom stvárnení fasády. Podľa umiestenia rozdeľujeme rímsy:
• hlavná alebo korunová - ukončuje budovu v mieste napojenia strechy
• pasová alebo kordonová - člení priečelie v úrovni stropných konštrukcii jednotlivých podlaží
• soklová- výstupková
Bežne sa uplatňuje rímsa hlavná, ktorá ma svoje opodstatnenie v doriešení napojenia a uzavretia konštrukcie krovu, vyloženie rímsy býva 400 až 600 mm a ich veľkosť sa riadi výškou budovy.
Konštrukcia rímsy môže byť:
• murovaná z tehál,
• železobetónová (monolitická alebo prefabrikovaná)
• drevená.
• kamenná
Statické zabezpečenie stability vyloženia rímsy je pomocou kotevných tehál alebo zaťažením váhou nadmurovky a to s minimálne dvojnásobnou bezpečnosťou, pričom do zaťaženia nejde započítať spáliteľnú časť konštrukcie krovu.

Príklad rímsy u strmej strechy - variant so železobetónovou doskou (1 - železobetónová rímsová doska, 2 - podmurovanie žľabu dutou tehlou, 3 - rímsová tehlová nadmurovka, 4 – strešná krytina, L - vyloženie rímsy)
Ustupujúce podlažie:
Vznika zmenšením obytnej plochy podlažia a vytvorením terasy buď po celom obvode alebo jednostranne.