Podlahy:
• jednovrstvové
• viacvrstvové
Základné funkčné vrstvy podláh:
1. nášľapná – má mať svoje špecifické vlastnosti ako je pružnosť, nešmyklavosť, bezprašnosť, malá tepelná vodivosť, ľahká čistiteľnosť, tlmenie krokového zvuku atď.
2. roznášacia – leží spravidla pod nášľapnou vrstvou. Niekedy tvoria jeden celok.
3. tepelnoizolačná – sa uplatňuje v tých prípadoch, keď horizontálne konštrukcie oddeľujú od seba dva priestory s nerovnakým výkonom vykurovacích zariadení alebo pri podlahách uložených priamo na teréne. Kladie sa pod roznášaciu vrstvu a niekedy plní aj funkciu roznášacej vrstvy (ak je vytvorená z ľahkých tepelnoizolačných betónov).
4. zvukoizolačná – má tlmiť krokový zvuk a súčasne prispievať k tlmeniu vzduchu, ktorý sa šíri vzduchom. Látky z ktorých sa vytvára majú byť trvale pružné a počas svojej životnosti by si mali zachovať svoju pôvodnú látkovú štruktúru. Ich ukončenie pri priľahlých vertikálnych konštrukciách má byť vyvedené nad úroveň nášľapnej vrstvy.
5. vodotesná – sa uplatňuje pri podlahách priamo na terénne alebo v suterénnych priestoroch, kde treba ochrániť horné vrstvy podlahy pred zemnou vlhkosťou prípadne podzemnou vodou.
Podľa materiálu nášľapnej vrstvy delíme podlahy:
1. lignocelulózne – z dosák, fošní, vlysov, parkiet, vyrobené z drevitej suroviny
2. z dlaždíc – z keramických, kameninových, tehlových dlaždíc a prírodných kameňov
3. mazaniny – zhotovené liatím, striekaním, ubíjaním a valcovaním
4. povlakové – malé hrúbky, lepené alebo kladené na podklad na sucho
1.Drevené podlahy:
Drevené podlahy sú teplé, pružné, vzhľadovo dobre pôsobiace, a preto sa používajú v bytovej výstavbe a do reprezentačných priestorov v administratívnej výstavbe. Ich nevýhodou je objemová nestálosť, ktorá môže byť pri nesprávnom kladení a údržbe podlahy príčinou rozšírenia styčných špár, alebo pri zmene vlhkosti prostredia môže spôsobiť rozpad nášľapnej vrstvy.
Drevené podlahy sú vhodné pre suché prevádzky, pre spoločenské a obytné miestnosti. Podľa prvkov, z ktorých sa drevené podlahy skladajú, rozoznávame podlahy:
• palubové,
• vlysové,
• parketové
• panelové.
Palubová podlaha: V súčasnosti sa používa ojedinele. Prevádza sa z dosiek z mäkkého dreva so šírkou 100 až 150 mm a hr. 22 mm, ktoré sa spojujú na pero a drážku. Palubová podlaha sa pribíja na drevené pokladne vankúše, osadené vo vzdialenosti 900 až 1000mm.
Vlysová podlaha: Je najrozšírenejším druhom drevených podláh. Vlysy, vyrábané z buku, dubu, jasanu, majú šírku 30 až 80 mm, dĺžku 200 až 400mm a hr. 16 až 22 mm. Spojujú sa po celom svojom obvode na pero a drážku. Skladajú sa obvykle do rybinovitého vzoru. Vlysová podlaha sa môže pribíjať v drážkach k podkladným doskám z dreva. V súčasnosti sa vlysová podlaha spravidla kladie na betónový podklad, opatrený asfaltovým lakom penetračným (ALP), na ktorý sa lepí asfaltovým tmelom.
Parketová podlaha: Skladá sa z tabúľ s rozmermi 300x300 mm až 600x600 mm, hr. 9 až 22 mm, spojovaných na pero a drážku. Parkety sú v podstate prefabrikáty zložené z menších drevených prvkov. Parketové tabule môžu byť zostavené z vlysov, z malých lamiel nalepených na sieťovinu alebo sú to parkety překližované. Parketové podlahové dielce sa lepia na betónový podklad do tmelov.
Panelová podlaha: Skladá sa z veľkoplošných dielcov, ktoré majú rozmer až 3,0 m. Panely sú kompletizované, ich nášľapná vrstva je vlysová alebo dyhovaná, nosnú vrstvu tvorí latovka alebo dosky z aglomerovaného dreva. Môžu byť opatrené aj zvukovo izolačnou vrstvou z minerálnych vlákien. Prednosťou panelových podláh je ich malá prácnosť a rýchlosť kladenia.
2.Dlažby:
Dlažby sa skladajú z dlaždíc alebo z kociek kladených do malty, tmela, piesku a vzájomne spojených v špárach. Ak je dlažba kladená na stropnú konštrukciu, pri ktorej sa predpokladá dodatočné dotvarovanie, musí byť vyrovnávacia vrstva oddelená od stropnej konštrukcie dilatačnou vrstvou, ktorá zabráni priamemu prenášaniu pohybu nosnej konštrukcie do podlahy. Podlahy z dlaždíc nie sú samy o sebe vodotesné, ak sú použité v mokrej prevádzke, musia byť izolované vodotesnou vrstvou.
Použitie dlažieb je vhodné v interiéru i v exteriéru, v miestnostiach s vysokým stupňom priechodnosti, s náročnou prevádzkou z hľadiska znečistenia, mechanického namáhania a odolnosti voči chemickým vplyvom, so zvýšenými nárokmi na trvanlivosť a ľahkú a rýchlu údržbu.
Podľa druhu dlaždíc rozoznávame dlažby:
• keramické,
• betónové,
• terazzové,
• čadičové,
• drevené,
• xylolitové
• dlažby z prírodného kameňa.
Keramická dlažba: robí sa z rôznych druhov dlaždíc, najmä z keramických jemnozrnných a z hutných kameninových dlaždíc. Keramická dlažba sa kladie do cementovej malty, alebo sa lepí živičnými tmelmi k rovnému podkladu z betónovej mazaniny s hr. 40 až 80 mm.
Keramické dlaždice jemnozrnné sa používajú v kúpelňách, v predsieňach, na chodbách, v šatňach, predajných miestnostiach a pod. Robia sa s povrchom hladkým alebo zdrsneným. Jemnozrnné keramické dlaždice menších rozmerov sa používajú ako mozaikové dlažby.
Hutné keramické dlaždice sú veľmi tvrdé. Používajú sa pre podlahy vystavené veľkému mechanickému namáhaniu a chemickým vplyvom. Vyrábajú sa v rozmeroch 150x150 mm a hr. 30 až 40 mm.
Betónová dlažba: Používa sa v priemyslových objektoch aj ako dlažby dedinské. Dlaždice majú rozmery 150x150x20 mm až 500x500x70 mm. V interiéroch sa kladú do cementovej malty, vo vonkajšom prostredí do pieskového lôžka.
Terazzová dlažba: Používa sa v priemyslových objektoch, v skladiskových, na chodbách. Teracové dlaždice sú dvojvrstvové, kde spodná vrstva je betónová a nášľapná vrstva je z teracové zmesi. Vyrábajú sa v základných rozmeroch od 200x200x25 mm do 400x400x50 mm. Kladú sa do lôžka z cementové malty.
Dlažba z prírodného kameňa: robí sa buď z kamenných dosiek alebo z kamenných kociek. Kamenné dosky sa používajú v reprezentačných interiéroch. Vyrábajú sa z mramoru, žuly, porfyru aj z iných hornín. Plošný rozmer a hrúbka dlaždíc závisí na ich druhu a použití. Kladú sa do maltového lôžka na betónový podklad. Dlažby z prírodného kameňa sú drahé, ťažko opracovateľné, a preto sa často nahradzujú mozaikovými dlaždicami, vytvorenými z úlomkov kamenných rôznofarebných dosiek spojených farebnou cementovou zmesou, ktoré sa používajú ako tzv. "benátska dlažba".
Dlažba z kamenných kociek sa v interiéry robí iba v priemyslových halách s ťažkou prevádzkou. Používajú sa žulové kocky kladené do pieskového lôžka.
Čadičová dlažba: Používa sa v prevádzkach, v ktorých sa vyžaduje značná odolnosť proti obrusu alebo v chemických prevádzkach, kde je podlaha vystavená účinkom kyselín. Dlaždice sa vyrábajú z taveného čadiča s rozmermi 200x200 alebo 250x250 mm a hr. 20, 30 a 40 mm.
Drevená dlažba: robí sa z klátikov, ich rozmery sú spravidla 80x100x80 mm. Klátiky sa pred uložením impregnujú horkým asfaltom. Kladú sa do pieskového lôžka, alebo sa lepia do asfaltu. Drevená dlažba je pružná a dobre tlmí hluk, preto sa používa v prejazdoch, vo výrobných halách a v skladoch.
Xylolitová dlažba: Je poloteplá podlahovina, ktorá sa uplatňuje v bytovej a občianskej výstavbe. Dlaždice majú rozmery 200x200x15 mm a kladú sa do cementovej malty.
3.Mazaniny a potery:
Mazaniny sú bezšpárové monolitické vrstvy robené priamo na mieste. Rozoznávame mazaniny a potery:
• betónové,
• terazzové,
• xylolitové,
• anhydritové
• asfaltové.
Betónová mazanina: Je podlahovina vytvorená z vrstvy betónovej zmesi s hr. 50 až 100 mm (pre obytné a občianske budovy) a 100 až 350 mm (pre priemyslové budovy - podľa požiadavk prevádzkového zaťaženia). Betónová mazanina môže byť jednovrstvová alebo dvojvrstvová, opatrená poterom, ktorý zvyšuje kvalitu podlahy. Podlahy z betónovej mazaniny sa dilatujú vo vzdialenosti po 3,0 m.
Jednovrstvové betónové mazaniny, ktoré sa iba zatierajú hladítkom, sa používajú výhradne pre podradné podlahy priemyslových a poľnohospodárskych objektov, kde niesú uplatňované požiadavky na obrusnosť a na vzhľad.
Dvojvrstvové betónové mazaniny majú nášľapnú vrstvu prevedenú z rôznych poterov. Voľbu druhu poteru ovplyvňujú požiadavky na mechanickú, prípadne chemickú odolnosť podlahy.
• Betónová mazanina s cementovým poterom o hr. 10 až 30 mm, vyhladená oceľovým hladítkom, má dobrú odolnosť proti abrazi. Používajú sa pre podlahy vo výrobniach, skladoch a podružných komunikačných priestoroch. Betónová mazanina s cementovým poterom môže byť pre špeciálne účely upravená rôznymi prísadami zlepšujúcimi jej pevnosť a odolnosť proti obrusu.
• Betónová mazanina s polymercementovým poterom s hr. 5 až 15 mm, sa používa v prevádzke s požiadavkami na bezpečnosť, odolnosť proti obrusu, kĺzavosti a pružnosť.
• Betónová mazanina s asfaltocementovým poterom s hr. 30 mm, je vhodná pre podlahy s ľahkou prevádzkou a s nároky na nekĺzavosť.
Xylolitová mazanina: Je poloteplá podlahovina, používaná v obytných a občianskych budovách. Xylolit sa vyrába z rozomletého kysličníku horečnatého (magnezit), z jemnozrnnej organickej výplne (drevené piliny, korková múčka) a z roztoku chloridu horečnatého. Podlaha sa robí ako jednovrstvová mazanina o hr. 15 až 25 mm, uložená na podklad z betónu. Xylolitové podlahy sa dilatujú v max. plochách 30 m2. Musí byť chránená pred vlhkosťou. Xylolitová mazanina sa používa nielen ako nášľapná vrstva, ale aj ako podklad pre iné podlahoviny.
Terazzová mazanina: robí sa zo zmesi cementu, kamennej drte, vody a farbiva. Nanášajú sa v hr. 10 až 30 mm na pokladnú betónovú mazaninu. Po zatvrdnutí sa brúsia, tmelia cementom a znovu prebrusuje. Väčšie plochy sa delia dilatačnými špárami (max. plocha 6 m2), vyplnenými páskami z kovu alebo plastu. Teracová mazanina je trvanlivá podlahovina, odolná proti pôsobeniu vody. Používa sa v predsieňach, na schodiskách, v umyvárňach, v hygienických zariadeniach a pod.
Anhydritová mazanina: robí sa jednovrstvová alebo dvojvrstvová zo vzdušného práškového spojiva (anhydrit). Nanáša sa strojovo a je označovaná ako liata podlaha.
Asfaltová mazanina: Je pružná vodotesná podlahovina odolná voči slabým chemikáliám. Používa sa ako nášľapná vrstva v priemyslovej prevádzke alebo ako podkladná vrstva pod iné podlahoviny. Asfaltová mazanina sa robí zo zmesi polotuhého asfaltu, kamennej múčky a prírodného drveného kameniva. Nanáša sa za tepla v jednej alebo v dvoch vrstvách s hr. 30 mm.
4.Povlakové podlahy:
Povlaky sú tenké nášľapné vrstvy z podlahových krytín alebo vrstvy liate z plastických hmôt. Podlahové krytiny z linolea, z gumy, PVC, z textílií a z iných plastických materiálov sa kladú na podkladnú vrstvu na sucho alebo sa k nej lepia. Liate podlahoviny sa nanášajú ako tenké vrstvy, ktoré sa obvykle roztierajú stierkou. Podkladom povlakových podláh môže byť betónová alebo xylolitová mazanina, dosky z aglomerovaného dreva aj iné hmoty.
Linoleové povlaky: sú hygienické, ľahko čistiteľné. Linoleová hmota nanesená na jutové tkanivo, vytvára povlak s hr. 2 až 3 mm, ktorý sa k podkladu lepí. Linoleové povlaky sa používajú v obytných budovách, v zdravotníckych zariadeniach, v administratívnych budovách a pod.
Gumové povlaky: Vyrábajú sa zo zmesi vulkanizovaného kaučuku, z rôznych plnív s prísadou farbív. Gumové povlaky sú vhodné pre podlahy s akustickými požiadavkami. Sú odolné proti vode a pliesňam, avšak neodolávajú chemikáliám. Lepí sa na podkladnú betónovú mazaninu.
Povlaky z plastických hmôt: sú vhodné pre prevádzky so zvýšenými nárokmi na hygienu, vzhľad a ľahkú čistiteľnosť. Najrozšírenejšími sú povlaky z PVC, z PVC s textilnou podložkou.
Pre prevádzky ohrozené účinkami elektrostatických vodivých nábojov sa používajú podlahy z elektrostatického vodivého povlaku Novoplast Elektrostatik. Táto podlahovina sa kladie na sieť z Cu vodivých pásov, uloženú vo vzdialenosti po 1000 mm na podkladnú vrstvu z betónovej mazaniny. Systém elektrostaticky vodivých podláh zaručuje bezpečný zvod elektrostatických nábojov, vzniknutých na osobách a zariadeniach. Uzemnenie musí byť samostatné, oddelené od energetického uzemnenia.
Textilné povlaky: sú vhodné pre suché a čisté prevádzky s nárokmi na dobrý vzhľad, akustiku a tepelnú pohodu prostredia. Textilné podlahoviny sa lepia na podkladnú betónovú mazaninu, vyrovnanou vyhladzovacou a vyrovnávacou hmotou.
Liate podlahoviny: Vytvárajú sa z rôzne upravených plastických hmôt a tvoria celistvé, bezšpárové vrstvy. Sú hygienické, odolné proti obrusu, proti pôsobeniu chemikálií, sú ľahko čistiteľné, preto sa používajú v laboratóriách, vo výrobných halách s chemickou prevádzkou, v obchodných domoch, v skladoch, v zdravotníckych zariadeniach a pod.
Pre liate podlahoviny sa používajú epoxidové, polyesterové, fenolformaldehydové alebo furalové pryskyřice plnené rôznymi plnivami a upravené pigmenty. Liate podlahoviny sa spravidla roztierajú stierkami v jednej alebo niekoľkých vrstvách s hr. 2 až 8 mm. Podklad musí mať upravený, mimoriadne rovný, bezspádový povrch.
• jednovrstvové
• viacvrstvové
Základné funkčné vrstvy podláh:
1. nášľapná – má mať svoje špecifické vlastnosti ako je pružnosť, nešmyklavosť, bezprašnosť, malá tepelná vodivosť, ľahká čistiteľnosť, tlmenie krokového zvuku atď.
2. roznášacia – leží spravidla pod nášľapnou vrstvou. Niekedy tvoria jeden celok.
3. tepelnoizolačná – sa uplatňuje v tých prípadoch, keď horizontálne konštrukcie oddeľujú od seba dva priestory s nerovnakým výkonom vykurovacích zariadení alebo pri podlahách uložených priamo na teréne. Kladie sa pod roznášaciu vrstvu a niekedy plní aj funkciu roznášacej vrstvy (ak je vytvorená z ľahkých tepelnoizolačných betónov).
4. zvukoizolačná – má tlmiť krokový zvuk a súčasne prispievať k tlmeniu vzduchu, ktorý sa šíri vzduchom. Látky z ktorých sa vytvára majú byť trvale pružné a počas svojej životnosti by si mali zachovať svoju pôvodnú látkovú štruktúru. Ich ukončenie pri priľahlých vertikálnych konštrukciách má byť vyvedené nad úroveň nášľapnej vrstvy.
5. vodotesná – sa uplatňuje pri podlahách priamo na terénne alebo v suterénnych priestoroch, kde treba ochrániť horné vrstvy podlahy pred zemnou vlhkosťou prípadne podzemnou vodou.
Podľa materiálu nášľapnej vrstvy delíme podlahy:
1. lignocelulózne – z dosák, fošní, vlysov, parkiet, vyrobené z drevitej suroviny
2. z dlaždíc – z keramických, kameninových, tehlových dlaždíc a prírodných kameňov
3. mazaniny – zhotovené liatím, striekaním, ubíjaním a valcovaním
4. povlakové – malé hrúbky, lepené alebo kladené na podklad na sucho
1.Drevené podlahy:
Drevené podlahy sú teplé, pružné, vzhľadovo dobre pôsobiace, a preto sa používajú v bytovej výstavbe a do reprezentačných priestorov v administratívnej výstavbe. Ich nevýhodou je objemová nestálosť, ktorá môže byť pri nesprávnom kladení a údržbe podlahy príčinou rozšírenia styčných špár, alebo pri zmene vlhkosti prostredia môže spôsobiť rozpad nášľapnej vrstvy.
Drevené podlahy sú vhodné pre suché prevádzky, pre spoločenské a obytné miestnosti. Podľa prvkov, z ktorých sa drevené podlahy skladajú, rozoznávame podlahy:
• palubové,
• vlysové,
• parketové
• panelové.
Palubová podlaha: V súčasnosti sa používa ojedinele. Prevádza sa z dosiek z mäkkého dreva so šírkou 100 až 150 mm a hr. 22 mm, ktoré sa spojujú na pero a drážku. Palubová podlaha sa pribíja na drevené pokladne vankúše, osadené vo vzdialenosti 900 až 1000mm.
Vlysová podlaha: Je najrozšírenejším druhom drevených podláh. Vlysy, vyrábané z buku, dubu, jasanu, majú šírku 30 až 80 mm, dĺžku 200 až 400mm a hr. 16 až 22 mm. Spojujú sa po celom svojom obvode na pero a drážku. Skladajú sa obvykle do rybinovitého vzoru. Vlysová podlaha sa môže pribíjať v drážkach k podkladným doskám z dreva. V súčasnosti sa vlysová podlaha spravidla kladie na betónový podklad, opatrený asfaltovým lakom penetračným (ALP), na ktorý sa lepí asfaltovým tmelom.
Parketová podlaha: Skladá sa z tabúľ s rozmermi 300x300 mm až 600x600 mm, hr. 9 až 22 mm, spojovaných na pero a drážku. Parkety sú v podstate prefabrikáty zložené z menších drevených prvkov. Parketové tabule môžu byť zostavené z vlysov, z malých lamiel nalepených na sieťovinu alebo sú to parkety překližované. Parketové podlahové dielce sa lepia na betónový podklad do tmelov.
Panelová podlaha: Skladá sa z veľkoplošných dielcov, ktoré majú rozmer až 3,0 m. Panely sú kompletizované, ich nášľapná vrstva je vlysová alebo dyhovaná, nosnú vrstvu tvorí latovka alebo dosky z aglomerovaného dreva. Môžu byť opatrené aj zvukovo izolačnou vrstvou z minerálnych vlákien. Prednosťou panelových podláh je ich malá prácnosť a rýchlosť kladenia.
2.Dlažby:
Dlažby sa skladajú z dlaždíc alebo z kociek kladených do malty, tmela, piesku a vzájomne spojených v špárach. Ak je dlažba kladená na stropnú konštrukciu, pri ktorej sa predpokladá dodatočné dotvarovanie, musí byť vyrovnávacia vrstva oddelená od stropnej konštrukcie dilatačnou vrstvou, ktorá zabráni priamemu prenášaniu pohybu nosnej konštrukcie do podlahy. Podlahy z dlaždíc nie sú samy o sebe vodotesné, ak sú použité v mokrej prevádzke, musia byť izolované vodotesnou vrstvou.
Použitie dlažieb je vhodné v interiéru i v exteriéru, v miestnostiach s vysokým stupňom priechodnosti, s náročnou prevádzkou z hľadiska znečistenia, mechanického namáhania a odolnosti voči chemickým vplyvom, so zvýšenými nárokmi na trvanlivosť a ľahkú a rýchlu údržbu.
Podľa druhu dlaždíc rozoznávame dlažby:
• keramické,
• betónové,
• terazzové,
• čadičové,
• drevené,
• xylolitové
• dlažby z prírodného kameňa.
Keramická dlažba: robí sa z rôznych druhov dlaždíc, najmä z keramických jemnozrnných a z hutných kameninových dlaždíc. Keramická dlažba sa kladie do cementovej malty, alebo sa lepí živičnými tmelmi k rovnému podkladu z betónovej mazaniny s hr. 40 až 80 mm.
Keramické dlaždice jemnozrnné sa používajú v kúpelňách, v predsieňach, na chodbách, v šatňach, predajných miestnostiach a pod. Robia sa s povrchom hladkým alebo zdrsneným. Jemnozrnné keramické dlaždice menších rozmerov sa používajú ako mozaikové dlažby.
Hutné keramické dlaždice sú veľmi tvrdé. Používajú sa pre podlahy vystavené veľkému mechanickému namáhaniu a chemickým vplyvom. Vyrábajú sa v rozmeroch 150x150 mm a hr. 30 až 40 mm.
Betónová dlažba: Používa sa v priemyslových objektoch aj ako dlažby dedinské. Dlaždice majú rozmery 150x150x20 mm až 500x500x70 mm. V interiéroch sa kladú do cementovej malty, vo vonkajšom prostredí do pieskového lôžka.
Terazzová dlažba: Používa sa v priemyslových objektoch, v skladiskových, na chodbách. Teracové dlaždice sú dvojvrstvové, kde spodná vrstva je betónová a nášľapná vrstva je z teracové zmesi. Vyrábajú sa v základných rozmeroch od 200x200x25 mm do 400x400x50 mm. Kladú sa do lôžka z cementové malty.
Dlažba z prírodného kameňa: robí sa buď z kamenných dosiek alebo z kamenných kociek. Kamenné dosky sa používajú v reprezentačných interiéroch. Vyrábajú sa z mramoru, žuly, porfyru aj z iných hornín. Plošný rozmer a hrúbka dlaždíc závisí na ich druhu a použití. Kladú sa do maltového lôžka na betónový podklad. Dlažby z prírodného kameňa sú drahé, ťažko opracovateľné, a preto sa často nahradzujú mozaikovými dlaždicami, vytvorenými z úlomkov kamenných rôznofarebných dosiek spojených farebnou cementovou zmesou, ktoré sa používajú ako tzv. "benátska dlažba".
Dlažba z kamenných kociek sa v interiéry robí iba v priemyslových halách s ťažkou prevádzkou. Používajú sa žulové kocky kladené do pieskového lôžka.
Čadičová dlažba: Používa sa v prevádzkach, v ktorých sa vyžaduje značná odolnosť proti obrusu alebo v chemických prevádzkach, kde je podlaha vystavená účinkom kyselín. Dlaždice sa vyrábajú z taveného čadiča s rozmermi 200x200 alebo 250x250 mm a hr. 20, 30 a 40 mm.
Drevená dlažba: robí sa z klátikov, ich rozmery sú spravidla 80x100x80 mm. Klátiky sa pred uložením impregnujú horkým asfaltom. Kladú sa do pieskového lôžka, alebo sa lepia do asfaltu. Drevená dlažba je pružná a dobre tlmí hluk, preto sa používa v prejazdoch, vo výrobných halách a v skladoch.
Xylolitová dlažba: Je poloteplá podlahovina, ktorá sa uplatňuje v bytovej a občianskej výstavbe. Dlaždice majú rozmery 200x200x15 mm a kladú sa do cementovej malty.
3.Mazaniny a potery:
Mazaniny sú bezšpárové monolitické vrstvy robené priamo na mieste. Rozoznávame mazaniny a potery:
• betónové,
• terazzové,
• xylolitové,
• anhydritové
• asfaltové.
Betónová mazanina: Je podlahovina vytvorená z vrstvy betónovej zmesi s hr. 50 až 100 mm (pre obytné a občianske budovy) a 100 až 350 mm (pre priemyslové budovy - podľa požiadavk prevádzkového zaťaženia). Betónová mazanina môže byť jednovrstvová alebo dvojvrstvová, opatrená poterom, ktorý zvyšuje kvalitu podlahy. Podlahy z betónovej mazaniny sa dilatujú vo vzdialenosti po 3,0 m.
Jednovrstvové betónové mazaniny, ktoré sa iba zatierajú hladítkom, sa používajú výhradne pre podradné podlahy priemyslových a poľnohospodárskych objektov, kde niesú uplatňované požiadavky na obrusnosť a na vzhľad.
Dvojvrstvové betónové mazaniny majú nášľapnú vrstvu prevedenú z rôznych poterov. Voľbu druhu poteru ovplyvňujú požiadavky na mechanickú, prípadne chemickú odolnosť podlahy.
• Betónová mazanina s cementovým poterom o hr. 10 až 30 mm, vyhladená oceľovým hladítkom, má dobrú odolnosť proti abrazi. Používajú sa pre podlahy vo výrobniach, skladoch a podružných komunikačných priestoroch. Betónová mazanina s cementovým poterom môže byť pre špeciálne účely upravená rôznymi prísadami zlepšujúcimi jej pevnosť a odolnosť proti obrusu.
• Betónová mazanina s polymercementovým poterom s hr. 5 až 15 mm, sa používa v prevádzke s požiadavkami na bezpečnosť, odolnosť proti obrusu, kĺzavosti a pružnosť.
• Betónová mazanina s asfaltocementovým poterom s hr. 30 mm, je vhodná pre podlahy s ľahkou prevádzkou a s nároky na nekĺzavosť.
Xylolitová mazanina: Je poloteplá podlahovina, používaná v obytných a občianskych budovách. Xylolit sa vyrába z rozomletého kysličníku horečnatého (magnezit), z jemnozrnnej organickej výplne (drevené piliny, korková múčka) a z roztoku chloridu horečnatého. Podlaha sa robí ako jednovrstvová mazanina o hr. 15 až 25 mm, uložená na podklad z betónu. Xylolitové podlahy sa dilatujú v max. plochách 30 m2. Musí byť chránená pred vlhkosťou. Xylolitová mazanina sa používa nielen ako nášľapná vrstva, ale aj ako podklad pre iné podlahoviny.
Terazzová mazanina: robí sa zo zmesi cementu, kamennej drte, vody a farbiva. Nanášajú sa v hr. 10 až 30 mm na pokladnú betónovú mazaninu. Po zatvrdnutí sa brúsia, tmelia cementom a znovu prebrusuje. Väčšie plochy sa delia dilatačnými špárami (max. plocha 6 m2), vyplnenými páskami z kovu alebo plastu. Teracová mazanina je trvanlivá podlahovina, odolná proti pôsobeniu vody. Používa sa v predsieňach, na schodiskách, v umyvárňach, v hygienických zariadeniach a pod.
Anhydritová mazanina: robí sa jednovrstvová alebo dvojvrstvová zo vzdušného práškového spojiva (anhydrit). Nanáša sa strojovo a je označovaná ako liata podlaha.
Asfaltová mazanina: Je pružná vodotesná podlahovina odolná voči slabým chemikáliám. Používa sa ako nášľapná vrstva v priemyslovej prevádzke alebo ako podkladná vrstva pod iné podlahoviny. Asfaltová mazanina sa robí zo zmesi polotuhého asfaltu, kamennej múčky a prírodného drveného kameniva. Nanáša sa za tepla v jednej alebo v dvoch vrstvách s hr. 30 mm.
4.Povlakové podlahy:
Povlaky sú tenké nášľapné vrstvy z podlahových krytín alebo vrstvy liate z plastických hmôt. Podlahové krytiny z linolea, z gumy, PVC, z textílií a z iných plastických materiálov sa kladú na podkladnú vrstvu na sucho alebo sa k nej lepia. Liate podlahoviny sa nanášajú ako tenké vrstvy, ktoré sa obvykle roztierajú stierkou. Podkladom povlakových podláh môže byť betónová alebo xylolitová mazanina, dosky z aglomerovaného dreva aj iné hmoty.
Linoleové povlaky: sú hygienické, ľahko čistiteľné. Linoleová hmota nanesená na jutové tkanivo, vytvára povlak s hr. 2 až 3 mm, ktorý sa k podkladu lepí. Linoleové povlaky sa používajú v obytných budovách, v zdravotníckych zariadeniach, v administratívnych budovách a pod.
Gumové povlaky: Vyrábajú sa zo zmesi vulkanizovaného kaučuku, z rôznych plnív s prísadou farbív. Gumové povlaky sú vhodné pre podlahy s akustickými požiadavkami. Sú odolné proti vode a pliesňam, avšak neodolávajú chemikáliám. Lepí sa na podkladnú betónovú mazaninu.
Povlaky z plastických hmôt: sú vhodné pre prevádzky so zvýšenými nárokmi na hygienu, vzhľad a ľahkú čistiteľnosť. Najrozšírenejšími sú povlaky z PVC, z PVC s textilnou podložkou.
Pre prevádzky ohrozené účinkami elektrostatických vodivých nábojov sa používajú podlahy z elektrostatického vodivého povlaku Novoplast Elektrostatik. Táto podlahovina sa kladie na sieť z Cu vodivých pásov, uloženú vo vzdialenosti po 1000 mm na podkladnú vrstvu z betónovej mazaniny. Systém elektrostaticky vodivých podláh zaručuje bezpečný zvod elektrostatických nábojov, vzniknutých na osobách a zariadeniach. Uzemnenie musí byť samostatné, oddelené od energetického uzemnenia.
Textilné povlaky: sú vhodné pre suché a čisté prevádzky s nárokmi na dobrý vzhľad, akustiku a tepelnú pohodu prostredia. Textilné podlahoviny sa lepia na podkladnú betónovú mazaninu, vyrovnanou vyhladzovacou a vyrovnávacou hmotou.
Liate podlahoviny: Vytvárajú sa z rôzne upravených plastických hmôt a tvoria celistvé, bezšpárové vrstvy. Sú hygienické, odolné proti obrusu, proti pôsobeniu chemikálií, sú ľahko čistiteľné, preto sa používajú v laboratóriách, vo výrobných halách s chemickou prevádzkou, v obchodných domoch, v skladoch, v zdravotníckych zariadeniach a pod.
Pre liate podlahoviny sa používajú epoxidové, polyesterové, fenolformaldehydové alebo furalové pryskyřice plnené rôznymi plnivami a upravené pigmenty. Liate podlahoviny sa spravidla roztierajú stierkami v jednej alebo niekoľkých vrstvách s hr. 2 až 8 mm. Podklad musí mať upravený, mimoriadne rovný, bezspádový povrch.
Žádné komentáře:
Okomentovat