- deliace škáry pre elimináciu statických a dynamických účinkov v nosných konštrukciách,
- dilatačnými škárami sa konštrukcia alebo jej jednotlivé časti rozdeľujú na menšie celky, tak aby sa vylúčili poruchy v dôsledku nadmerných alebo nerovnomerných deformácií konštrukcie,
- dilatačné škáry umožňujú pohyby častí konštrukcie a zabraňujú tak samovoľnému vzniku nepravidelných trhlín v miestach, kde by mohli byť znehodnotené požadované funkcie konštrukcie,
- hlavnými dôvodmi sú účinky statické a dynamické:
a) účinky objemových zmien
b) účinky nerovnomerného sadania
c) obmedzenie prenosu dynamických účinkov (otrasov)
d) konštrukčné a technologické dôvody
- dilatačné škáry navrhujeme len v nutnom počte (veľmi náročná konštrukčná úprava, nebezpečie poruchy hydroizolačné a tepelné)
- pokiaľ je v určitej oblasti potreba navrhnúť dilatačné škáry z viacej dôvodov, je vhodné ich funkciu zlúčiť do spoločnej dilatačnej škáry.
Účinky objemových zmien:
- objemové zmeny konštrukčných materiálov môžu byť spôsobené viacerými faktormi:
a) teplotné objemové zmeny (zmeny teplôt vonkajšieho a vnútorného prostredia)
b) zmeny vlhkosti materiálu
c) reologické zmeny materiálu (zmrašťovanie a dotváranie betónu)
d) objemové zmeny v dôsledku chemických zmien materiálu (korózia)
- objemové zmeny môžu pri zabudovaní prvku do konštrukcie spôsobovať:
a) porušenie prvku ťahovými trhlinami
b) porušenie prvku v tlaku
c) rozpínavý účinok na okolité konštrukcie (pri zväčšení objektu)
d) vznik a zväčšovanie škár medzi prvkom a okolitou konštrukciou (pri zmenšení objemu)
Reologické vlastnosti materiálu:
- materiály, ktoré prechádzajú procesom tuhnutia a tvrdnutia menia v dôsledku fyzikálnych a chemických zmien materiálu a v dôsledku zmien obsahu vody svoj objem
a) zmrašťovanie
b) dotváranie
Účinky nerovnomerného sadania:
- nepravidelnosti podložia objektu
a) nepravidelné a šikmé uloženie vrstiev rozdielnou stlačitelnosťou
b) rôzna úroveň hladiny podzemnej vody
c) poddolované územie
d) dodatočné zmeny v podloží a v úrovní hladiny podzemnej vody.
- rozdielne napätia v základovej škáre
- rôzne spôsoby založenia častí objektu
- časový odstup medzi realizáciami rôznych častí objektu.
Každá dilatačná škára zvyšuje náklady na konštrukciu, ale i riziko zlyhania niektorej z funkcií (tepelnotechnické, akustické, hydroizolačne). Z toho dôvodu vyplýva dôležitosť optimalizácie návrhu konštrukcie z hľadiska umiestnenia dilatačných škár len v rámci koncepčného návrhu.
Konštrukčné zásady navrhovania dilatačných škár – dilatačné škáry navrhované v nosnej konštrukcií musia prebiehať všetkými nadväzujúcimi nenosnými konštrukciami a musia byť dobre zaizolované.
Dilatačné škáry z dôvodov objemových zmien
- dilatačná čiara musí umožňovať voľné rozťaženie konštrukčných častí v príslušnom smere
- najčastejšie ide o umožnenie horizontálnych deformácii vznikajúcich v dôsledku teplotných objemových zmien,
- dilatačná čiara musí prebiehať celou konštrukciou vrátane všetkých nadväzujúcich konštrukcií (stropy, podlahy, obvodový plášť, strešný plášť) s výnimkou základov!
- Dilatačnými škárami sa objekt rozdelí na menšie konštrukčné celky, ktoré z hľadiska statického pôsobia spravidla nezávisle a musia mať samostatne zaistenú priestorovú tuhosť,
- Šírka dilatačnej škáry musí zaisťovať voľný pohyb oboch častí budovy i pri max. teplotách,
- v bežných prípadoch šírka dilatačnej škáry 10 -30 mm.
Zásady riešenia dilatačných škár v nosnej konštrukcií budov
Zdvojené konštrukcie:
- dilatačná škára vzniká medzi zdvojenými konštrukciami t.j. zdvojenými stĺpmi a prievlakmi u stĺpových systémov a zdvojenými štítovými stenami u stenových systémov,
- základová konštrukcia je spoločná (spoločná pätka, pás alebo základová doska)
- toto konštrukčné riešenie je vhodné len pre elimináciu účinkov objemových zmien,
- jednoduché a málo nákladné konštrukčné riešenie,
- vhodné pre stenové i stĺpové systémy,
- nevýhody: vzniká narušenie modulácie systému o modulovú vložku veľkosti.
Vykonzolovanie stropnej konštrukcie
- v prípade potreby väčšieho oddialenia je možné využiť obojstranné vykonzolovanie (tzv. vykonzolovanie stropov v obidvoch častiach),
- veľkosť vyloženia konzoly je optimálne 1/3 priľahlého rozponu stropu,
- konštrukčné riešenie je vhodné pre nerovnomerné sadanie a zároveň eliminuje účinky objemových zmien,
- nevýhody: v mieste škáry vzniká rozdiel výškových úrovní v dôsledku rôzneho sadania (problémy prevozného napojenia), spravidla vzniká narušenie modulácie systému o modelovú vložku.
Vložené pole
- vložené pole je tvorené na oboch stranách kĺbovo uloženej dosky, panelu, trámu alebo prievlaku,
- vznikajú tak dve dilatačné škáry, v ktorých dochádza k natočeniu krajov vloženého poľa ( pri nerovnomernom sadaní) prípadne k vodorovnému posunu od objemových zmien,
- je vhodné, aby návrh umiestnenia dilatačných škár rešpektoval priebeh ohybových momentov v bežnom poli stropnej konštrukcie,
- u spojitej dosky alebo trámu vychádza nulový ohybový moment približne 1/5 rozpätia
- vložené pole je možné u prefabrikovaných stĺpových systémov vytvoriť úpravou uložených stropných panelov na prievlaky,
- výhody: v mieste škáry nevzniká rozdiel výškových úrovní (len mierne natočenie), je možné zachovať moduláciu systému,- nevýhody: dve dilatačné škáry (väčšie náklady a riziko porúch)
Posun hlavných modulových sietí oddilatovaných častí objektu
- využíva sa pre oddialenie častí objektu z hľadiska rozdielneho sadania,
- v prípade, keď nie je možné alebo nie je výhodné zaistiť dostatočnú vzdialenosť plošných základov prostredníctvom vykonzolovania alebo vloženým poľa, je možné využiť prestriedanie hlavných modulových sietí oddilatovaných častí objektu,
- túto variantu je možné použiť v kombinácií s vykonzolovaním alebo s dilatáciou prostredníctvom vloženého poľa.
Jednostranné kĺzne uloženie s využitím špeciálnych dilatačných prvkov
- prvky umožňujú prenášanie šmykových síl zároveň zaisťujú horizontálne posuny v dilatačnej škáre
- prvky umožňujú nahradiť:
a) zdvojenú konštrukciu
b) tvarové komplikované konzolky s klznými ložiskami
c) kĺzne úložné ozuby
Žádné komentáře:
Okomentovat