Všeobecne sa tieto konštrukcie radia medzi vodorovné nosné konštrukcie, pričom zo statického hľadiska ich vyhotovenie je náročnejšie z dôvodu jednostranneho podoprenia resp. votknutia. Sú to stavebné kcie, ktorých jedna časť je zakotvená v nosnej konštrukcii a druhá vyčnieva z líca budovy do voľného priestoru.
Pri návrhu týchto stavebných časti je treba brať do úvahy odolnosť proti poveternostným vplyvom, ktorým sú vystavené: teplotné zmeny, zrážková voda a vietor. Tieto konštrukčné prvky priaznivo zlepšujú architektúru stavby, pričom je treba zdôvodniť funkčnosť s ohľadom na náročnosť prevedenia a zvýšenia celkovej ceny.
Medzi previsnuté a zavesené konštrukcie patria:
• balkóny
• lodžie
• rímsy, arkiere, markízy
• terasy
• ustupujúce podlažia
Riešenie každej vyloženej konštrukcie ma priamy vplyv na konštrukčný a technologický stavebný systém budovy a spôsob riešenia stropov. Vyložene konštrukcie sú podporované len na jednej strane a môžu byt riešene ako:
• konštrukcie konzolové
• konštrukcie s previsnutým koncom
• konštrukcie zavesené
Stabilita konzol sa zabezpečuje napr. zaťažením v celej ploche uloženia alebo zaťažením a kotvením. Konštrukcie s previsnutým koncom sú po statickej stránke výhodnejšie. Môžu byť riešene ako napr. stropné dosky s previsnutým koncom alebo ako trámy s previsnutým koncom, nesúci dosku previsnutej konštrukcie. Konštrukcie zavesené nie sú zakotvené, ale zavesené tiahlami na zvislú nosnú konštrukciu budovy poprípade na vodorovnej konštrukcii vyšších podlaží.
BALKÓNY
Sú vodorovne konštrukcie, vyložené pred priečelie budovy vo forme konzoly, prepojené s miestnosťami dvermi a opatrené bezpečným zábradlím (1,1m), pričom slúžia k výstupu do voľného priestoru z vnútorných priestorov vyšších podlaží objektu.Sú zvyčajne z troch strán voľné.
Proti pôsobeniu zrážkovej vody je nosná konštrukcia chránená hydroizoláciou. Nášľapná vrstva môže tvoriť napr. mrazuvzdorná keramická dlažba na cementovú maltu. U menších balkónov sa dažďová voda necháva voľne odtekať, u väčších sa odvádza žľabom napojených na odpadnú rúru.
Podľa účelu, ktorému slúži, rozpoznávame balkóny:
• obytné - min. rozmer 1,20 x 2,20 m
• balkóny hospodárske - min. rozmer 1,20 x 1,5 m
(a - balkón, b - arkier, c - pavlač, d – lodžia, e - terasa, f - rímsa)
Zvláštnym druhom sú balkóny slúžiace priebežne na komunikáciu tzv. pavlače, ktoré predstavujú úsporné dispozične riešenie (v obytných domoch sprístupňujú viacero bytov z jedného schodištia).
Balkóny musia spĺňať okrem prevádzkových požiadaviek aj architektonické, pretože pôsobia na priečelie budovy ako výrazný priestorový prvok. Tvar balkónov a ich pôdorysne rozmery (najmä ich vyloženie) závisí od nosnej konštrukcie budovy a ood použitého stavebného materiálu.
Podľa materiálu rozoznávame:
• drevené balkóny - majú nosnú konštrukciu vytvorenú previsnutými drevenými stropnicami podoprenými šikmými vzperami (v súčasnej dobe sa používajú obmedzene, napr. na rekreačných stavbách alebo pri rekonštrukcii historických objektov apod.), drevenou konštrukciu je nutné chrániť pred poveternostnými vplyvmi.
• kamenné balkóny - majú nosnú konštrukciu tvorenú doskou dokonale zakotvenou do nosnej konštrukcie, obvykle na krajoch podoprenou profilovanými bočnými koncovými konzolami, ktoré sú zakotvene do stropnej konštrukcie.
• kovové balkóny – sú spravidla nesené oceľovými nosníkmi z valcovaných profilov zakotvených v nosnej konštrukcií.
• železobetónové balkóny - nosnú konštrukciu železobetónového balkónu tvorí monolitická alebo prefabrikovaná železobetónová doska dokonale votknutá do obvodovej, prípadné stropnej konštrukcie.
Rôzne materiálové typy balkónov: (1 - kamenná doska na kamenných konzolách, 2 - drevená konštrukcia balkónu, 3 - monolitická železobetónová krakorcovo vyložená doska, 4-monolitický ŽB balkón)
Zábradlie balkónov:
Zábradlie balkónov musí byť pevné a bezpečne, s nehorľavou nosnou konštrukciou, kotvenie nosných stĺpov sa prevádza vertikálne alebo horizontálne. Najmenšia dovolená výška zábradlia je 1,0 až 1,2 m. Z bezpečnostného hľadiska je nutné dodržať max. svetle rozmery medzier medzi prvkami zábradlia alebo otvorov vo výplni, tj. 120mm.
LODŽIE
Lodžie sú otvorené priestory, ktoré sa líšia od balkónov predovšetkým tým, že majú po stranách plne nosné steny, na ktoré sa ukladajú stropne dosky lodžie. Jedná sa preto o konštrukcie zložené zo zvislých nosných stien a vodorovných dosiek. Nosnú kciu tvorí kcia balkónu zasunutá do pôdorysu budovy alebo predsadená pred líce budovy.
Podľa polohy vzhľadom k lícu priečelia objektu rozoznávame:
• lodžie zapustené - zmenšujú obytnú plochu bytu a zhoršujú osvetlenie vnútorných priestor
• lodžie polozapustené - majú rovnaké nevýhody ako lodžie zapustené, ďalšou nevýhodou je nutnosť dokonale tepelné izolovať časti nosných zvislých stien priľahlých k lodžií, aby nedochádzalo k premŕzaniu muriva.
• lodžie predsadené - nezmenšujú obytnou plochu a zvislé mury nie je nutné tepelné izolovať, preto sú dnes najčastejšou používanou konštrukciou lodžií.
TERASY
Terasu je možné charakterizovať ako veľký balkón. Po stránke konštrukčnej môže byť vytvorený vyloženou konzolou, pričom je prístupná z vnútorných priestorov budovy a voľný koniec je opatrený zábradlím prípadne napojený na predložené schody a to podľa výšky nad terénom.
ARKIERE
Nosnú kciu tvorí konzola obmurovaná u vonkajších strán. Vyčnieva z lícsa fasády do priestou. Slúži na zväčšenie obytného priestoru, osvetlenie, vetranie, výhľad.
RÍMSY
Účelom rímsy je chrániť priečelie budovy pre stekajúcou zrážkovou vodou pri súčasnom architektonickom stvárnení fasády. Podľa umiestenia rozdeľujeme rímsy:
• hlavná alebo korunová - ukončuje budovu v mieste napojenia strechy
• pasová alebo kordonová - člení priečelie v úrovni stropných konštrukcii jednotlivých podlaží
• soklová- výstupková
Bežne sa uplatňuje rímsa hlavná, ktorá ma svoje opodstatnenie v doriešení napojenia a uzavretia konštrukcie krovu, vyloženie rímsy býva 400 až 600 mm a ich veľkosť sa riadi výškou budovy.
Konštrukcia rímsy môže byť:
• murovaná z tehál,
• železobetónová (monolitická alebo prefabrikovaná)
• drevená.
• kamenná
Statické zabezpečenie stability vyloženia rímsy je pomocou kotevných tehál alebo zaťažením váhou nadmurovky a to s minimálne dvojnásobnou bezpečnosťou, pričom do zaťaženia nejde započítať spáliteľnú časť konštrukcie krovu.
Príklad rímsy u strmej strechy - variant so železobetónovou doskou (1 - železobetónová rímsová doska, 2 - podmurovanie žľabu dutou tehlou, 3 - rímsová tehlová nadmurovka, 4 – strešná krytina, L - vyloženie rímsy)
Ustupujúce podlažie:
Vznika zmenšením obytnej plochy podlažia a vytvorením terasy buď po celom obvode alebo jednostranne.
Žádné komentáře:
Okomentovat