Loading

11. Povrchové úpravy stien a stropov

Ochrana proti:
• mechanickému poškodeniu
• vlhkosti
• teplote
• priamemu pôsobeniu ohňa
• hnilobe a mikroorganizmom
• iným účinkom- chem.

Povrchové úpravy stien a stropov:
-škárovaním
-omietkami
-obkladmi
-inými úpravami

Škárovanie muriva: Ak sa murivo nebude omietať, potom sa jeho povrch upravuje škárovaním alebo vyškárovaním. Škárovanie je zatretie škár, ktoré neboli vyplnené až po líce muriva maltou. Škárovanie sa robí počas murovania. Dodatočná úprava škár sa nazýva vyškárovanie. Pri ňom sa najprv škára vyčistí preškrabaním do hĺbky asi 15 mm, vyčistí sa kefou a opäť zaplní maltou. Ak je murivo suché, potom sa škára pred vtlačením malty musí navlhčiť. Zatreté škáry sa vyhládzajú škárovačkou z kruhovej ocele s priemerom 8mm, pričom sa zatláča polovicou svojho priemeru do škáry.Povrch škáry sa pri škárovaní a vyškárovaní môže vy¬rovnať s povrchom tehál alebo pomocou nástroja upraviť do tvaru V, do konkávneho (zaobleného) tvaru alebo zatlačiť (zapustiť) do škáry.
OMIETKY= spojivo( vápno, sadra, cement)+plnivo( piesky, kamenné drviny, kamenné múčky)+voda+prísada
Vlastnosti omietok:
• Tepelná rozťažnosť
• Tepelnoizolačné a akumulačné vlastnosti
• Prievzdušnosť
• Zvukovoizolačné vlastnosti
Vrstvy omietky:
Postrek-podklad pre jadro, nahadzuje sa na vlhký podklad, je riedky, 4-5mm hrubý, vniká hlboko do škár
Jadro:
- Jedna vrstva max 20mm
- Nerovnosti vyplniť len do 50mm inak kúsky tehál
- Nanášame zdola nahor, každú vrstvu zdrsniť
- Posledná vrstva rovinná
- Ďalšiu vrstvu naniesť až po zabielení predchádzajúcej
o Štuková vrstva- posledná vrstva nanesená na jadro po jeho stuhnutí
ROZDELENIE OMIETOK:
• Podľa prostredia:
- Vnútorné
- Vonkajšie
• Podľa spôsobu spracovania:
- Mokré
- Suché
• Podľa materiálu:
- Vápenné
- Cementové
- Sadrové
- Zušľachtené
• Podľa povrchovej úpravy:
- Hrubé
- Drsné
- Hladké
- Jemné
- Vyhladené
- Ozdobné
- Leštené
- Škrabané
• Podľa spôsobu nanášania:
- Náterové
- Striekané
- Nahadzované
• Podľa spôsobu omietania:
- Ručné
- Strojové
• Podľa druhu použitých spojív a prísad:
- Vápenné
- Vápenno-cementové
- Sadrové
- zo zmesných hydraulických spojív
- špeciálne- kyselinovzdorné, hydrofóbne, barytové, tepelnizolačné

Vnútorné omietky:
Podľa použitých spojív a prísad rozozná¬vame nasledujúce druhy omietok:
Hrubá vápenná omietka môže byť nezatretá aj zatretá. Je to jednovrstvová omietka hrubá 10 až 15 mm. Povrch zatretej omietky sa zatiera dreveným hladidlom.
Hladká vápenná omietka je jednovrstvová hrubá 15 mm a dvojvrstvová hrubá 20 mm. Do malty sa pridáva jemný piesok, povrch sa vyhladí dreveným hladidlom.
Štuková omietka sa používa najčastejšie, najmä na vnútorné povrchy obytných miestností. Je dvojvrstvová. Spodná jadrová vrstva je hrubá 15 mm, vrchná štuková vrstva sa naťahuje na vyrovnané jadro drevenými alebo kovovými hladidlami v hrúbke 3 až 5 mm. Ako plnivo sa používa jemný preosiaty piesok. Povrch sa vyhladí plsteným hladidlom za stáleho kro¬penia štetkou.
Štuková omietka s prísadou sadry je veľmi jem¬ná omietka. Do zmesi pridávame pomaly tuhnúcu sadru, čím sa dosiahne veľmi hladký povrch. Povrch vyhladzujeme kovovými hladidlami. Omietka tuhne už po pätnástich minútach.
Sadrová omietka je na pohľad najdokonalejšia. Používame ju pri úpravách spoločenských a repre¬zentačných priestorov. Spodnú jadrovú vrstvu hrubú 10 až 15 mm vytvárame z vápenno-cementovej mal¬ty. Hornú sadrovú vrstvu natiahneme ešte pred stvrdnutím spodnej vrstvy a vyhladíme kovovým hla¬didlom. Tuhnutie sadrovej vrstvy spomalíme pridá¬vaním glejovej vody.
Vápenno-cementová a cementová zatretá omietka je jednovrstvová hrubá 10 až 12 mm. Použí¬vame ju v priestoroch so zvýšenou vlhkosťou a v miestach, kde je vystavená väčšiemu opotrebo¬vaniu. Zatiera sa dreveným hladidlom.
Hladká cementová omietka má uhladený povrch, nanáša sa ako zatretá omietka.
Pálená cementová omietka je dvojvrstvová, čiastočne vodotesná. Používa sa v práčovniach, umy¬várňach, kotolniach a pod. Jadro je z cementovej mal¬ty. hrubé je 12 mm. Vrchná vrstva je z veľmi jemnej cementovej malty, vyhladená oceľovým hladidlom a vypálená do čierna oceľovým hladidlom. Pri hladení sa povrch omietky vlhčí vodou a zasýpa ce¬mentom.
Stierková omietka je vhodná na hladký podklad. Nanáša sa v dvoch tenkých vrstvách. Ako plnivo sa požíva jemný piesok, ako spojivo hydraulické umelé vápno s karbidovým vápnom alebo s práškovým hydrátom alebo iba práškový hydrát. Stierková omietka je hrubá 1 až 2 mm, nanáša sa oceľovými stierkami alebo striekaním. Lícnu plochu tvorí stierkový štrk.
Stierková omietka z plastov sa uplatňujú čoraz viac. Sú pružné a pri schnutí majú minimálne obje¬mové zmeny. Jednovrstvové hladké omietky sú podkladovými vrstvami pod glejové, latexové a ole¬jové nátery, ako aj pod tapety. Dvojvrstvová hladká omietka sa robí v tých prípadoch, ak chceme do¬siahnuť vysokú akosť povrchu. Stierkové omietky z plastov sa nanášajú striekaním a rozotierajú sa oce¬ľovými hladidlami. Hrúbka omietky je 0.5 až 1 mm. Omietkovú kašovitú zmes tvorí jemná výplň z ka¬mennej drviny a plastov.
Barytová omietka sa používa na steny, v priesto¬roch, kde je nebezpečenstvo röntgenového žiarenia. Na cementový postrek z hrubého barytového piesku sa po zavädnutí nahadzuje jadro a lícna vrstva v hrúbke 2 až 3 mm. Celková hrúbka omietky 30 až 60 mm je určená predpisom. Vystužuje sa oceľovou sieťou a vytvára sa do debnenia.

Vonkajšie omietky:
Hrubá omietka z vápennej malty hrubá asi 15 mm, s veľkosťou zŕn do 7 mm. Povrch omietky zarovnávame drevenými stieradlami. Na vonkajšie omietky je vhodnejšie použiť hydraulické vápno, kto¬ré lepšie odoláva klimatickým účinkom.
Omietka z vápennej malty, ktorej povrch môže byť upravený rozličnými spôsobmi (hladký, škraba¬ný, striekaný, ryhovaný a pod.). Farebné omietky vytvárame pridávaním farbiva do vápennej malty ale¬bo farbením povrchu omietky prírodnými farbami bez chemických prísad. Pred nanášaním alebo strieka¬ním farbiva treba povrch omietky dokonale očistiť a navlhčiť.
Štuková omietka z vápenno-cementovej malty je dvojvrstvová. Jadrovú vrstvu hrubú 8 až 10 mm treba naniesť na dobre pripevnený podklad. Povrcho¬vú vrstvu z jemného preosiateho piesku nanášame v hrúbke 4 až 6 mm, dôkladne ju zatierame a uhladíme plstenými stieradlami. Pre štukovú maltu je najvhodnejší riečny piesok. Malta sa mieša zo 70 kg portlandského cementu a 130 kg vápennej kaše na 1 m3 jemného piesku, prípadne stavebnej sutiny.
Cementová omietka je dvojvrstvová, hrubá 15 až 20 mm. Mieša sa zo 150 až 350 kg cementu a 25 až 85 l vápna (ako plastifikátora) na 1 m3 piesku. Ob¬sah cementu sa zvyšuje v omietkach, na ktoré sa kladú vyššie požiadavky (napr. zvýšená vlhkosť, ne¬bezpečenstvo poškodenia a pod.).
Šľachtené omietky z vápenno-cementovej mal¬ty sú dvojvrstvové. Jadrová vrstva je hrubá asi 15 mm, povrchová vrstva 7 až 10 mm. Maltová zmes povrchovej vrstvy sa skladá zo spojiva a plniva (kameniva), prípadne z kamennej múčky, minerálnej farby a šupinovitej sľudy. Farebnosť dosahujeme pri¬daním kamennej múčky alebo prírodnej farebnej drvi¬ny (napr. mramorový odpad, travertínový odpad, čierny hadec, zelený hadec a pod.). Vrchná vrstva má byť najhutnejšia, aby sa v nej po stvrdnutí neobja¬vili trhliny. Nanáša sa rovnomerne a bez prerušenia na zavädnutú jadrovú vrstvu. Aby omietka rýchle nevysychala, treba jej povrch vlhčiť (hlavne za horúceho a suchého počasia).
Maltové zmesi pre zušľachtené omietky rozdeľu¬jeme:
a)podľa zrnenia na:
jemnozrnné (so zmámi 0 až 2,5 mm), strednozrnné (so zrnami do 5,0 mm), hrubozrnné (so zrnami do 8,0 mm), na striekanie (so zrnami do 1,25 mm).
b)podľa farebného odtieňa (biela prírodná, červe¬ná svetlá, červená tmavšia, strednemodrá, svetlosi¬vá, tmavosivá, zelená, jasnožltá, strednežltá, tma¬vožltá),
OBKLADY:
Od ostatných povr¬chových úprav sa odlišujú tým, že tvoria na konštrukcii obal, ktorý je na ňu pripevnený tuhými alebo plastickými mechanickými prostriedkami.
Podľa použitých obkladových materiálov pozná¬me tieto druhy obkladov:
keramické, sklené, z čadičových dlaždíc, kamenné, drevené, z iných materiálov
Členenie z materiálového hľadiska:
keramické:
- obkladačky pórovinové glazované
- hutné obkladačky
- obkladačky so slinkovým črepom
- Terakotové
- mozaikové
Kamenné: mramorové dosky, žula, travertín
Sklenené: liate sklo, farbené sklo, nepriehľadné sklo
Kovové: oceľové plechy, hliníkové plechy
Drevené: smrek, dub, borovica, orech, čerešňa, jaseň
z hmôt na báze plastu: doskové, fóliové
Tradičné obkladanie:
Podklad môže byť tvrdá a pevná tradičná omietka ale ja hladká betónová plocha, plech alebo sklo. Podmienkou je však presná rovinnosť podkladu.
Postup:
-Roztriedenie obkladačiek podľa farebnosti a rozmeru
-Pórovinové a polohutné obkladačky sa namočia asi 20 minút a voda sa nechá odkvapkať.
-Rozvrhnutie skladby celého obkladu. Vychádza sa z rohu s prihliadnutím na polohu otvorov.
-Kladenie obkladu. Prvý rad od podlahy sa zakladá na rovnú latu alebo dosku vyváženú do úrovne budúcej podlahy. Doska sa odstráni po úplnom zatvrdnutí spojovacej malty. Osadia sa krajné obkladačky.
-Obkladačky sa osadzujú do spojovacej vápenocementovej malty hr. 10 – 12 mm, ktorá sa nanáša na celú rubovú plochu obkladačky. Každá obkladačka sa musí riadne pritisnúť a priklepnúť. Musí sa zrovnať podľa laty do lícnej roviny. Do škár sa vkladajú kolíčky.


1 Jemná vápenná omietka
2 Cementový postrek prípadne podkladná omietka
3 Doska v úrovni budúcej čistej podlahy
4 Napnutá šnúra v lícnej rovine obkladu
5 Vodiaca obkladačka vodorovného smeru
6 Vodiaca obkladačka zvislého smeru

Tenkovrstvé lepenie keramických obkladov:
Fáza č. 1 – Preberanie pracoviska vrátane zhodnotenia kvality podkladu a jeho úprav - rozhodujúcim kritériom je vlhkosť a druh podkladu
-Pri použití disperzných lepidiel musí byť podklad suchý.
-Ako podklad nie sú vhodné kovy a plasty, kým nie sú opatrené penetráciou.
-Podkladové plochy z betónu musia byť pri použití reaktívnych lepidiel dostatočne suché a musia byť staré najmenej 3 mesiace.
-Na zmiešané murivo ako podkladová plocha sa nanesie omietka.
Fáza č. 2 – Kontrola rovinnosti a zvislosti plôch a rozmeranie podkladu
Na podklad sa vyznačí stred obkladanej plochy a od neho sa rozmerajú polohy obkladačiek tak, aby delené obkladačky boli na okrajoch. Najprv sa rozmeriava zvislý smer a potom vodorovný.
Fáza č. 3 – Nanášanie lepidla a obkladačiek
metóda nanášania zubovým hladidlom – floating
-Na podklad sa v prvom kroku nanesie lepiaca hmota a v druhom kroku sa doplní a rozotrie sa zubovou stierkou.
-Lepidlo sa nanáša iba na plochu, ktorú sme schopní v otvorenom čase lepidla obložiť.
-Medzi obkladačky sa vkladajú škárové kríže, ktoré zaisťujú rovnomernú šírku škár.
-Prípadná korekcia polohy sa dá vykonať v tzv. korekčnom čase lepidla.
-Lepidlom sa musí pokryť minimálne 60% obkladačky.
-Obkladanie sa začína v dolnom rohu obkladanej plochy postupuje sa smerom hore.
metóda natierania – buttering
-najčastejšie sa používa pri soklovej rade obkladačiek, ktorá sa osadzuje ako posledná
-na podklad sa nanesie iba tenká vrstva lepidla, lepiaca hmota sa nanáša na samotnú obkladačku.
-okrem soklov sa uplatňuje pri zárubniach a pri opravách nerovnosti obkladu
kombinovaná metóda – buttering floating
-používa sa pre obkladanie náročných plôch, aby sa dosiahlo bezdutinové položenie obkladu.
-Lepidlo sa nanáša zubovou stierkou aj na podklad aj na obkladačku
Fáza č. 4 – Škárovanie
-Po položení obkladu a po technologickej prestávke cca 24 hodín škárovacími tmelmi alebo farebnou cementovou kašou
-Škárovacie materiály na silikónovej báze, epoxidové, polyuretánové a akrylátové
-Škárovanie sa vykonáva nanášaním škárovacej hmoty stierkou šikmo k škáram.
Fáza č. 5 – Čistenie zaškárovaného obkladu
-Čistenie zaškárovaného obkladu začína približne 30 minút po škárovaní a to vlhkou hubou kolmo k škáram
-Nepravidelnosť škár sa upravuje hranou huby
Tvarová úprava obkladačiek
-rezanie (zmenšenie rozmeru, väčšie otvory)
-vŕtanie (menšie otvory)
KAMENNÉ OBKLADY:
Doskové výrobky
-žula, granodiority, mramory
-malá hrúbka oproti šírke a dĺžke – 8 mm – 30 mm
-lícová plocha: brúsená, leštená, opaľovaná, otryskávaná
-škáry sú u každej dosky presne vyrezané obkladové dosky pre obkladanie fasád – min. hrúbka 30 mm
Najčastejšie sa aplikuje pre reprezentačné budovy. Používa sa:
-prírodný kameň s jemnozrnnou textúrou, farebne výrazný (mramor, žula, travertín)
-Hrúbka dosiek na obkladanie - 20 až 40 mm.
-Kamenný obklad tvorí samostatnú vrstvu, ktorá nie je súčasťou zvislej nosnej konštrukcie, ale je ňou nesená
Soklíky
-kamenné dosky pre prechod medzi stenou a dlažbou hrúbka dosiek– cca 30 mm
Parapety
-prekrytie horizontálnych plôch
-na spodnej vonkajšej strane dosky je nutné vykonať pozdĺžnu drážku
Stavebná pripravenosť objektu :
• Podklad musí byť čistý, bez prachu a bez mastnôt
• Zameranie fasády sa vykonáva postupne z lešenia, vykonané meranie sa fixuje na pevné body – sú to skrutky zavŕtané do konštrukcie, ktoré sa využijú pri osadzovaní dosiek.
• Cez tieto body sa napína lanko ako vodiaca priamka pri meraní a osadzovaní dosiek v líci budúceho obkladu.
Technológia daného procesu:
• Vodorovné konštrukcie (parapety) sa osadzujú na nosný betónový podklad
• Obkladové dosky fasád sa vždy kotvia.
• Kotvy sú oceľové s koróznou ochranou
• Kameň nie je priamo v styku s podkladovou nosnou konštrukciou – doska je
• Predsunutá a rubová strana je odvetraná štrbinou cca 25 mm
• Kotvy sú osadené do malty alebo sú do otvoru vložené hmoždinkami
• Pracovná čata – 2 montážnici a 2 pomocní robotníci
• Pri použití cementového tmelu by teplota nemala klesnúť pod +5 ºC


-Požiadavky na Kvalitatívne požiadavky na kamenné obklady. Kontrola kvalityvlastnosti kameňa – pevnosť v tlaku, v ťahu, za ohybu, nasiakavosť, mrazuvzdornosť, opracovateľnosť, obrusnosť, leštiteľnosť
-Kontrola povrchovej úpravy, kontrola dosiek, či nemajú poškodené hrany alebo rohy
-Kontrola pravouhlosti a rovinnosti – max. tolerancia 1 mm na dĺžku 1 m
-Pri vizuálnej kontrole sa sleduje plnosť hrán a rohov
-Výstupná kontrola – meranie – výsledky v odovzdávacom protokole
BOZP:
-Práca vo výškach (prislúchajúce OOPP)
-Je zakázané pracovať za hmly (viditeľnosť menej ako 30 m), dažďa a pri rýchlosti vetra viac ako 10,7 m/s.
Upevnenie:
-kotvením obkladov – kotvenie obkladu spočíva v samostatnom uchytení každej kamennej dosky na spodnom a hornom okraji tak, aby nezaťažovala ostatné obklady.
-Jednotlivé dosky sa navzájom spájajú kovovými sponami.
-suchou montážou (na rošty) – kovové podkladné rošty sú kotvené ku zvislej nosnej konštrukcii posuvne a do nich sa vkladajú jednotlivé obkladové dosky.
-Kamenné dosky musia mať presne upravenú hranu s vytvarovanými drážkami.

SKLENENÉ OBKLADY:
-Ide o obklady sklenenou mozaikou alebo obkladovými doskami liateho valcovaného skla.
-Mozaikové kamene majú obvykle veľkosť 20 x 20 mm a sú zostavené do rôznych vzorov. Rubom sú nalepené na perforovaný papier.
-Z technologického hľadiska je vykonávanie sklenených obkladov rovnaké ako vykonávanie keramických obkladov tenkovrstvým lepením metódou floating.
-Typ lepidla sa volí podľa nasiakavosti skleneného materiálu

KOVOVÉ OBKLADY:
-Robia sa z tenkých (0,5 až 1 mm) oceľových a hliníkových plechov plných alebo perforovaných.
-Veľkosť obkladacích prvkov je rôzna
-Obklady sa prichytávajú ku kovovému roštu, ktorý je upevnený na nosnej konštrukcii.
-Z technologického hľadiska je vykonávanie kovových obkladov zhodné s vykonávaním kamenných obkladov.
-Mechanizácia je doplnená o nožnice na plech, pílku na železo, uhlovú brúsku a kotúčovú diamantovú pílu.
DREVENÉ OBKLADY:
-Obklad sa osadzuje na late a laťované podkladné rošty, ktorými je vlastne od steny oddelený vzduchovou dutinou hrúbky 20 až 40 mm.
-Dutina musí byť odvetraná, aby na obklad nemohla pôsobiť vlhkosť z nosnej konštrukcie.
-Jednotlivé obkladové prvky sa navzájom spájajú na drážku, polodrážku, alebo sa styky lištujú.
Fáza č. 1: Kotvenie nosného dreveného roštu na obkladanú konštrukciu
-Najčastejšie sa používa kotvenie pomocou vrutov do plastových hmoždiniek, ktoré sú osadené v podklade.
-Po osadení roštu je nutné skontrolovať, či je zaistená možnosť cirkulácie vzduchu v dutine za obkladom.
Fáza č. 2
-Vlastné obkladové prvky stykované na pero a drážku sa najčastejšie pripevňujú klincami zatĺkanými cez pero šikmo do nosného roštu.
-Alebo sa použijú plechové príponky, ktorými je prichytená hrana drážky.
Fáza č. 3
-Povrchová úprava hotového obkladu sa vykonáva morením alebo transparentnými lakovanými nátermi.
Kvalitatívne požiadavky na proces obkladania:
-Rozhodujúcim kvalitatívnym kritériom je príprava podkladu - pevnosť a rovinnosť
-Rozhodujúce je aj dodržanie polohy a rovinnosti roštovej nosnej konštrukcie (ak sa pre daný typ obkladu používa)
-Pri upevňovaní obkladových prvkov je rozhodujúca ich správna poloha, vodorovnosť, zvislosť a šírka škár, rovinnosť obloženého povrchu a kvalita lepiaceho tmelu.

1 komentář:

  1. Dobrý deň,

    rád by som sa opýtal. Prerábam jeden starší byt a jeden známy mi poradil, aby som si dal do kúpelky kamenný obklad ktorý je vraj omnoho kvalitnejší a trvácnejší.. Aký je váš osobný názor?

    OdpovědětVymazat