Okenné otvory
Okno je časť obvodovej steny, ktorá je vyplnená prevažne transparentnými alebo translucentným (priesvitným) materiálom. Primárnou funkciou okna je poskytnúť dostatočné denné svetlo a jasnú neskreslenú viditeľnosť do exteriéru.
Okno vždy plnilo úlohu transparentného uzatvorenia objektu voči okoliu, funkciu prívodu čerstvého vzduchu, sprostredkovania optického styku s vonkajším svetom. Tieto vlastnosti podliehajú rôznym okrajovým podmienkam, môžu sa nachádzať vo vzájomnom napätí alebo si konkurovať podľa požiadaviek prostredia či zámeru.
Je zrejmé, že inú formu malo chrámové okno, inú má okno priemyselnej haly, či obytného domu. Okno má stavbu vzhľadové zhodnotiť a zvýšiť hodnotu objektu. Prioritnou vlastnosťou okenného otvoru by mala byť jeho funkčnosť.
Od okien sa očakáva : jednoduchá a bezpečná obsluha, minimálna starostlivosť a údržba, žiadne opravy a dlhá životnosť.
Okrem tejto primárnej funkcie má okno ďalšie sekundárne funkcie, preto je konštrukčná tvorba detailov tohto zložitého prvku spojená s množstvom termínov, ako priesvitnosť, priehľadnosť (viditeľnosť), priepustnosť (transmisia svetla), šírenie slnečného žiarenia (radiácia), tepelná izolácia, kondenzácia vodných pár, izolácia proti zvuku, ventilácia (aerácia), neprievzdušnosť (infiltrácia-exfiltrácia), tesnosť proti dažďu (penetrácia vody), tuhosť a pevnosť, bezpečnosť proti ilegálnemu vstupu, ohňovzdornosť, vzhľad (estetika), trvanlivosť prevádzkových častí (životnosť)
Terminológia okna
Okno – je funkčný otvor stavby s výplňovou konštrukciou. Z hornej časti je preklenutý nadokenným prekladom (nadpražím), zo strán je ohraničený osteným, z dolnej časti poprsným murivom ( parapetom ).
Nadpražie – je nadokenný preklad, konštrukčná časť otvoru, jeho výška je závislá na šírke okenného otvoru a zaťažení, ktoré tento okenný otvor preberá. Jeho tvar je závislý na druhu konštrukčnej úpravy okna pre umiestnenie zatieňovacieho zariadenia (rolety, slnečné lamely, Eslingerové rolety).
Ostenie – je ukončenie muriva, ktoré slúži nielen na olemovanie otvoru, ale aj pre osadenie a kotvenie okennej konštrukcie. Podľa jeho tvaru rozoznávame : rovné, dovnútra zalomené, dvakrát dovnútra zalomené, von zalomené, von a dovnútra zalomené.
Poprsník (parapet) – je dolná časť muriva pod okenným otvorom. Podľa tvaru rozoznávame rovný a ustúpený.
Okenný rám – je hlavnou časťou konštrukcie okennej výplne, ktorá je pomocou kotvenia spojená s ostením, s murivom.
Okenné krídlo – je pohyblivá časť okennej výplne. Skladá sa z dvoch bočných, horného a dolného vlysu.
Všeobecné rozdelenie okien :
2. podľa materiálového prevedenia
• drevené (jedľa, borovica, smrek, dub, meranti)
• kovové (oceľ, hliník)
• plastové
• kombinované (drevo-Al, plast-Al, drevo-plast, iné)
• betónové
3. z konštrukčného hľadiska podľa spôsobu zasklenia, počtu skiel (historicky):
• jednoduché
• dvojité
• zdvojené
Jednoduché okno – skladá sa z okenného rámu a krídla.
Zdvojené okná – pozostávanú z okenného rámu prispôsobeného pre zavesenie zdvojených krídel, dvoch jednoducho zasklených krídel navzájom spojených spojkou krídla. Tieto okná sú zasklené dvoma sklami, ktoré medzi sebou uzatvárajú vzduchovú medzeru, odolávajú aj drsnejším poveternostným podmienkam. Vlastná konštrukcia je oproti oknám dvojitým hospodárnejšia čo do množstva použitého materiálu.
Dvojité okná – sú to v podstate dva jednoduché okenné rámy, rám vonkajší a vnútorný, ktorých vzdialenosť je vhodne zvolená vzhľadom na zníženie prúdenia vzduchu medzi sklami. Optimálna vzdialenosť cca 120 mm. Pri väčších šírkach nastáva medzi krídlami cirkulácia vzduchu, čím sa podstatne znižuje odolnosť proti premŕzaniu. Dnes sa používajú zriedkavo (rekonštrukcie) – vysoké výrobné náklady, šetrenie materiálom.
Rozdelenie okien podľa spôsobu otvárania:
pevné, neotváravé
otváravé dovnútra, von
otočné, vyberateľné
sklopné, sklápacie dovnútra, von
výklopné, vyklápacie dovnútra, von
kyvné, kyvno-výsuvné, kyvné s osou otáčania v blízkosti dolného vlysu,
výklopno odsuvné, výklopno sklopné
vysúvateľné pomocou nožníc, výsuvné, zásuvné, výsuvno-otváravé
otváravo-sklopné
skladacie
posuvne
Priame osvetlenie denným svetlom majú mať obytné miestnosti (izby) a kuchyne, izby a spoločné príslušenstvo v spoločných domovoch, chodby v domoch chodbového typu a v rodinných domoch aj WC. Nepriame osvetlenie môžu mať kuchynské kúty, príslušenstvo bytov, komory, sklady a pod.
Požiadavky na priame denné osvetlenie sú určené pomerom plochy okna (meranej vo svetlosti okenného otvoru v priečelí k ploche podlahy miestnosti). V obytných miestnostiach a kuchyniach má byť tento pomer 1:8 a v ostatnom príslušenstve bytov a obytných budov 1:12 a napr. v učebniach, študovniach a pod najmenej 1:4.
Aby boli byty čo najsvetlejšie a najteplejšie, vyhýbame sa pri navrhovaní orientácií okien obytných miestností na severovýchodnú, severnú a severozápadnú stranu.
Okná v obvodových múroch obytných budov zásadne nemajú byť jednoduché. Výnimku tvoria okná v podzemných podlažiach a v strešnom priestore.
Parapety okien obytných miestností na prízemí obytných domov majú byť najmenej 1,8 m na chodníkom. Ak je medzi domom a chodníkom trávnik široký aspoň 3m, môžu byť parapety nižšie.
Primárne funkcie okna, ktorými sa odlišuje od fragmentu obvodovej steny :
prirodzené denné osvetlenie a oslnenie interiéru (zraková, fyziologická, psychologická pohoda – vizuálny kontakt s okolím, energetická náročnosť - tepelné zisky v letnom období). Kvantita denného osvetlenia sa fyzikálne vyjadruje hodnotou e (-), tj. činiteľom dennej osvetlenosti. Na jeho hodnotu nevplýva len konštrukcia okna (svetelná priepustnosť sklenného systému), ale aj tvar, geometria a plocha okna spolu s jeho situovaním v stavebnom diele, a to vzhľadom ku svetovým stranám a vzhľadom k osadeniu budovy do reliéfu terénu. Túto vážnu funkciu okna významne ovplyvňuje urbanistický a architektonický koncept budovy. (cca 15% podlahovej plochy)
prirodzené vetranie interiérov (hygienická pohoda, energetická náročnosť – tepelné straty z vetrania). Je kvantifikovaná číslom vetrania a (h-1), ktoré vyjadruje koľkokrát sa vzduch vnútornej klímy vymení za 1 hodinu. Na jeho hodnotu nevplýva len konštrukcia okna spôsobom jeho otvárania, podmieňujúcim pohyb konvektívnych prúdov vzduchu, ale aj vietor ako najpremenlivejší klimatický faktor atmosféry.
Požiadavky na technické a funkčné parametre okna :
1. Priesvitnosť okna – problematika presvetlenia priestoru prirodzeným svetlom. Priesvitná časť okna má prepúšťať toľko svetla, aby miestnosť vyhovovala optimálnym podmienkam denného osvetlenia v pracovnej rovine pre priestorové vnímanie.
2. Tepelná izolácia – problematika zabezpečenia tepelnej pohody priestoru. Konštrukcia okna musí prispievať k tepelnotechnickej celistvosti obvodovej steny. Tepelná izolácia okna je fyzikálne kvantifikovaná tzv. k al. U – hodnotou (súčiniteľ prechodu tepla konštrukciou). Čím nižšia je hodnota kok,= Uok (W/(m2.K1)), tým je okno kvalitnejšie z hľadiska strát transmisiou tepla.
3. Šírenie vzduchu konštrukciou, vzduchotesnosť – je daná množstvom infiltrovaného vzduchu konštrukciou. Tá ovplyvňuje teplotný režim okna, tepelné straty miestností a prípadný pohyb vzduchu v miestnosti. Fyzikálne je vzduchotesnosť kvantifikovaná tzv. iIV – hodnotou (súčiniteľ škárovej prievzdušnosti). Čím je hodnota iIV m3/(m.s.Pa2/3) al. m2/(s.Pa2/3) menšia, tým má okno vyššiu aerodynamickú kvantifikáciu a menej sa uplatňuje jav infiltrácie vzduchu s nepriaznivým dopadom na energetickú spotrebu budovy.
4. Vetranie, intenzita výmeny vzduchu – otvárateľné okno slúži aj ako vetrací otvor (konštrukčne okno môže mať zvláštne vetracie otvory al. štrbiny, u pevných neotvárateľných okien môžu byť medziokenné vetracie sekcie).
5. Zvuková izolácia okna – ide o problematiku akustickej pohody v priestore. Konštrukcia okna musí prispievať k akustickej celistvosti obvodovej steny. Zvuková izolácia okna je fyzikálne kvantifikovaná tzv. RW – hodnotou (index vzduchovej nepriezvučnosti). Čím je väčšia hodnota RW,OKNA (dB), tým je okno kvalitnejšie z hľadiska akustického.
6. Vodotesnosť okna – hydroizolácia, problematika vodonepriepustnosti okenných konštrukcií. Fyzikálne je kvantifikovaná požiadavkou, že okno musí byť konštruované tak, aby neumožňovalo penetráciu vody z komplexného účinku dažďa a vetra
7. Problematika prevádzky, bezpečnosti a životnosti okna :
• Opotrebovanie exploatáciou. Všetky pohyblivé časti okna sa používaním opotrebujú, Ich životnosť závisí od voľby konštrukcie a druhu materiálu.
• Bezpečnosť voči nežiadúcemu vstupu. Z dôvodov zabezpečenia voči neoprávnenému vstupu, treba navrhovať také otváravé okná, aby ich nebolo možné otvoriť z vonkajšej strany bez porušenia zasklenia (zasklievacie lišty !).
• Úniková cesta. V niektorých prípadoch sa môže otváravé okno použiť aj ako núdzový východ, a tak by sa malo aj dimenzovať.
• Zabezpečenie a deti. Okno situované v mieste, kde je nebezpečenstvo vypadnutia detí, musí byť opatrené mechanizmom, ktorý znemožňuje deťom do 6 rokov otvoriť okno viac ako 10 cm.
8.Vzhľad okna : Okrem uvedených problematík, v tesnej spojitosti s technickými a funkčnými požiadavkami vystupuje do popredia aj estetický účinok okna.
Žádné komentáře:
Okomentovat