Loading

26. Dvojplášťové ploché strechy

Pri dvojplášťových strechách sa strešný plášť delí na spodný a horný plášť, ktoré sú vzájomne oddelené prevetrávanou vzduchovou medzerou. Táto vzduchová vrstva býva buď vetraná, alebo nevetraná – preto dvojplášťové strechy „vetrané“, alebo „nevetrané“. V zahraničí sa vetraným dvojplášťovým strechám niekedy hovorí „strechy studené“. Dvojplášťové nevetrané strechy sú v podstate obdobou jednoplášťových striech, lebo uzavretá vzduchová vrstva má charakter tepelnej izolácie. Nevetrané dvojplášťové strechy sú veľmi rizikové, najmä s ohľadom na kondenzáciu vlhkosti v uzavretej vzduchovej vrstve.
Zatiaľ čo návrh, realizácia alebo rekonštrukcia jednoplášťovej plochej strechy nie je obvykle zložitou technickou záležitosťou, pri dvojplášťovej plochej streche to už také jednoduché nebýva. Pri dvojplášťových plochých strechách sa preto stretávame tak v projektoch, ako pri realizácií s nespočetným množstvom koncepčných chýb aj funkčných nedostatkov, ktoré sa prejavujú niekedy už po prvom zimnom období poruchami v interiéri objektu. Rekonštrukcia je náročná tak technicky, ako investične. Návrh spôsobu vetrania striech je individuálnou záležitosťou každého projektového riešenia strechy. Vetranie vzduchových vrstiev dvojplášťových a viacplášťových striech je zaistené privádzacími a odvádzacími otvormi. Pri návrhu vetrania striech sa možno orientačne riadiť uvedenými údajmi, ak výrobca strešných systémov neposkytuje pre konkrétne riešenia presnejšie údaje. Vetracie otvory treba navrhnúť tak, aby bránili vnikaniu kvapalných a tuhých zrážok do strechy a vletovaniu vtákov a hmyzu (vhodný je aerodynamický tvar, žalúzie, mriežky, sieťky). Kryty vetracích otvorov majú čo najmenej obmedzovať prúdenie vzduchu a nemajú podliehať korózii. Hrúbka vzduchovej vrstvy dvojplášťovej strechy s krytinou s vysokým difúznym odporom sa volí čo najväčšia. Minimálna hrúbka vzduchovej vrstvy vetranej dvojplášťovej strechy v závislosti od dĺžky a sklonu vzduchovej vrstvy a požadovanej účinnosti vetracieho systému je 40 až 100 pri dĺžke vzduchovej vrstvy do 10 m, alebo 50 až 250 m pri odvádzaní zabudovanej vlhkosti.
Výhody vetranej dvojplášťovej strechy:
• relatívne bezpečná a spoľahlivá strešná konštrukcia aj pre budovy s vnútorným prostredím s vysokou relatívnou vlhkosťou
• rýchla a suchá montáž obvykle vo všetkých ročných obdobiach
• v nevyhnutnom prípade možnosť zabudovania aj zavlhnutých tepelno-izolačných materiálov, pretože môžu veľmi rýchlo vyschnúť
• možnosť použitia aj stlačiteľných tepelno-izolačných materiálov
• vnútorný plášť a najmä vzduchová vrstva dvojplášťovej strechy účinne prispievajú k tlmeniu kolísania teplôt v interiéri v lete
• starnutie vodotesnej izolácie je pomalšie

Nevýhody vetranej dvojplášťovej strechy:
• koncepčné aj realizačné chyby je možné odstrániť len za cenu vysokých investičných nákladov
• pri existujúcich dvojplášťových plochých strechách je možné spravidla doplniť tepelnú izoláciu len za cenu rozobratia horného plášťa strechy; niekedy to môže byť aj technicky náročné – napríklad, keď je horný plášť vytvorený z masívnych železobetónových panelov
• dvojplášťová strecha je vždy technicky aj investične náročnejšia
• dvojplášťová strecha má vždy väčšiu konštrukčnú výšku než strecha jednoplášťová – má teda viditeľný vplyv na vzhľad budovy
• je nutná väčšia technologická kázeň pri realizácií, takže je nutná aj pozornejšia kontrola jednotlivých prác na stavbe
• ak je horný plášť existujúcej vetranej dvojplášťovej strechy z dreveného debnenia, nie je možnú túto strechu pri rekonštrukcii a zateplení previesť na nevetranú dvojplášťovú strechu

Vetraná dvojplášťová strecha má tri časti:
Horný (vnútorný) plášť musí byť vždy vyhotovený v sklone. Geometrický tvar horného plášťa dvojplášťovej strechy preto dominantne ovplyvňuje nielen spôsob jej odvodnenia, ale aj poriadne prevetranie jej vzduchovej vrstvy. Nosnú konštrukciu horného plášťa tvorí obvykle drevené debnenie, pórobetónové, keramické alebo železobetónové panely, prípadne aj drevené kompletizované dielce, ukladané na systém podpier, ktorý tvoria najčastejšie stenové alebo betónové spádové kliny, prípadne samostatná drevená, oceľová či iná nosná konštrukcia.

Spodný (vnútorný) plášť dvojplášťovej strechy býva spravidla vodorovný. Tvorí ho nosná stropná konštrukcia, na ktorej je uložená tepelná izolácia. Niekedy býva pod tepelnou izoláciou aj parozábrana. Podstatnou podmienkou správnej funkcie vetranej dvojplášťovej strechy je vzduchotesnosť jej spodného plášťa.

Zvislá obvodová stena (v ktorej sú vytvorené vetracie otvory) vlastne „obaľuje“ vetranú vzduchovú vrstvu, a pokiaľ je vyvedená nad úroveň povlakovej izolácie horného plášťa, vytvára atiku.

Motorom, ktorý zaisťuje správnu funkciu dvojplášťovej vetranej strechy, je pohyb vzduchu vo vetranej vzduchovej vrstve, ktorý je daný tlakom vetra na náveternej strane strechy a vplyvom vetra na záveternej strane strechy a rozdielom teplôt vzduchu vo vzduchovej vrstve (pri privádzajúcich a odvádzajúcich vetracích otvoroch)
Príklady odvodnenia


Žádné komentáře:

Okomentovat